Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

žalovať nedok.

1. podávať žalobu: ž. dlžníka, ž. pre ublíženie na zdraví

2. oznamovať, prezrádzať previnenia, priestupky: ž. na spolužiaka, na deti, ž. rodičom

3. kniž. vyjadrovať obvinenie za krivdu: oči ž-jú, ž-úce trosky

// žalovať sa sťažovať sa, ponosovať sa: ž. sa na biedu, na zimu, stále sa ž-je

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žalovať ‑uje ‑ujú nedok.; žalovať sa

žalovať sa žaluje sa žalujú sa žaluj sa! žaloval sa žalujúc sa žalujúci sa žalovanie sa nedok.


žalovať žaluje žalujú žaluj! žaloval žalujúc žalujúci žalovaný žalovanie nedok.

obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

p. aj bedákať


žalovať sa p. sťažovať sa


žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na ctiobžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajúobviňovaťviniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádežkniž.: inkriminovaťrekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľoviudávaťdenuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátovpejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovisubšt. bonzovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žalovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo) podávať na niekoho (na niečo) žalobu, obviňovať niekoho (najmä pred súdom): Žaluje ma synovec o majetok. (Ráz.) Pupčok chce ju žalovať pre ťažké ublíženie na tele. (Barč.); ž. obecný úrad (Taj.); práv. ž. zabavenú pohľadávku;

2. (čo na koho, komu) oznamovať, udávať, vyzrádzať, prezrádzať niečie previnenia, priestupky niekomu nadriadenému (najmä o deťoch): Tvoj Janko je stonoha, práve mi žalovali, že vybil Židovi oblok. (Vaj.) Žalujú (deti) materi: „Ondrík kope, Marka toto čosi urobila a povedala na mňa.“ (Taj.) Napokon ho (chlapca) mierne nabili, že on dozerá na rodičov. Pravda, pod titulom, že žaluje, a to že je mrzko. (Jégé)

3. (na koho, na čo, komu, čomu i bezpredm.) sťažovať sa, žalovať sa: Či ovcažalovať na valacha, že jej stíska škurát? (Kuk.) Skalám žalujem, zlý svet sa mi smeje. (Sládk.)

4. expr. (čo, na čo, na koho i bezpredm.) obviňujúc vyjadrovať, dávať najavo pocit krivdy ukrivdenia, obviňovať za krivdu, za ukrivdenie: Lapené orly žalovali osud svoj mlčaním. (Krčm.) Iba miesta trčali k nebu obrovské pahýle stromov, akoby žalovali osud svoj. (Hruš.) Ktože je tu vinníkom, na koho žalujú tieto hroby. (Fr. Kráľ) Tie oči žalujú, šliapu ma. (Al.)

5. expr. zried. (čo) žiaľne rozprávať, vykladať: I žaluje Hanka svoju biedu. (Dobš.)

6. zried. (za čím, za kým) žialiť, banovať, želieť niečo: Za peniazmi nežaluj. (Z8b.);

opak. žalúvať, -a, -ajú;

dok. k 1 zažalovať, k 2, 3, 4 požalovať i vyžalovať

|| žalovať sa (na koho, na čo, komu) sťažovať sa, ponosovať sa: Na mňa sa nemôžeš žalovať. I jesť dostaneš. (Gráf) Žalovali sa druh druhovi. (Urb.) Čo sa žaluješ na zimu, keď ti je hlava ako oheň? (Kuk.) Žaluje sa (farár) na svoj slabý žalúdok. (Al.);

opak. žalúvať sa;

dok. požalovať sa

žalobovať p. žalovať


žalovať, žalobovať ndk
1. koho, na koho, komu oznamovať, obviňovať niekoho: zalugeme na Gyrika Povraznika, kterizto od nas vzal konopy panskych za 10 czervenich zlatich (MARTIN 1576 E); ya sem sotwa pro bolest domu mohl dogiti, zalowal sem richtari, wsadil nas spolu do klady (NIŽNÁ 1635); ponajprwe to žalujeme my na tochto urednika, že tretiho roku i druheho i tohoto pobral ujimano vino (PEČENICE 1650 LP); bila bich bola zaplatila krwawy birssiak, kdybi bol ho ginssy žaluwal (TURIEC 1674); incuso: žalugem, winowatim činjm (KS 1763); žalowala na swogu macochu, že gu welice prenasleduge, ano, y byge (PONIKY 1799)
2. práv koho podávať žalobu na koho (pred súdom): rychtár nemá žádného zahnati od žaloby bez wuole toho, ktery zalowati má (ŽK 1473); rozeznana gest rozepre medzi Yanom Kralem a Pawlem Bednarom, kdežto žalowal Pawel z swou manželkow Ančow, že Yano Kral Annu, geho manželku dobyl a rozkrwawyl (RUŽOMBEROK 1599); Chowacza Yana naproty Mikulasse Ssimare stranj krwaweny, w osobe zalobugiczy Mychaele Koza, kterak pominulimy czasy okolo nedely posledny nasile se oboril (ILAVA 1642)
3. čo, čoho žialiť, želieť, ľutovať niečo: zeptawam se was, hryssnich, cy litugete a zalugete ze srdce wasseho, ze ste mileho Pana Boha hnewaly; ya bidny hrissnik, wiznawam se tobe (Bože), ze sem twu milost tezce welikimy a mnohimy hrychamy rozhnewal, cehoz wsseho take srdečne zalugem (AgS 1708); žalovať sa ndk
1. práv sporiť sa, mať spor pred súdom: Gyrik, gmenowany Kral a pocztiwa panj Alena, reczena Trmcowa, zalowali gsu se o nektere djlj dedictwj sweho (ŽK 1493); pred swedkom sa žaluwal, že mu retazy Gyurko a Ianko s Ferenczom pobrali (ZÁBORIE 1733)
2. na koho, na čo sťažovať sa, ponosovať sa na niekoho, na niečo: pritom vym, ze gest pry dobrey pamaty Vašy Mi(los)tj, kdy som sa v lete v Tepljczech zaloval na rychtare (RAKOVO 1580); Pane Bože mily, tobe se žaluji, neb sem zarmúcený pre težké noviny (ASL 1603); nebo i oni se žalugu na susedov svojich, že nakratce nemohu od nich, od niekterych ani babky vziati (MARTIN 1614); tužime se a žalugeme pred vaši vysoce urozenj milosti, že mame od jeho urozenej milosti weliku krivdu a suženi (BYTČICA 1691 LP); odpowedel, že aby, kde chce, sa yssel zaluwat (PALÚDZKA 1758); pomoc žádám, ale nevím žádnú, žalovat se, ale nevím komu, neb vím, že nikdo nepomúže z mého velikého kríže (ASL 1759); qveror: žalugem sa, sťažugem sa; secretum gannire in aurea: nekomu tágne žalowati se (KS 1763) žaluge se (kráľ Dávid), že strach prissel na neho a že hruza geho prikwačjla; žaluge se o nečistych snoch w spáňú, ktere prinuceny protrpel (CS 18. st)

žalowať_1 žalowať žalowať_2 žalowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

žalovať: →speex →vorbis
akoby sa žaloval strom comme si l'arbre se plaignait
sa žaluje, že láska se plaint que l'amour
žaluje, že láska ho plaint que l'amour ne l'

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu