žalobca -u mn. -ovia m. podávateľ žaloby;
žalobkyňa -e -kýň ž.
žalobca p. žalobník 1
žalobník 1. podávateľ žaloby na súde • žalobca • obžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcu • zried. obžalovateľ
2. kto sa rád sťažuje al. kto žaluje na niekoho • ponosník • ponosovateľ • sťažovateľ • hovor. pejor.: žalobaba • žalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom
žalobca, -u, mn. č. -ovia m. podávateľ žaloby (v súdnom procese): Po pravej strane sudcov uvelebil sa žalobca, po ľavej obhajca. (Fr. Kráľ) žalobkyňa, -ne, -kýň ž.
(jeden) žalobca; (bez) žalobcu; (k) žalobcovi; (vidím) žalobcu; (hej) žalobca!; (o) žalobcovi; (so) žalobcom;
(dvaja) žalobcovia; (bez) žalobcov; (k) žalobcom; (vidím) žalobcov; (hej) žalobcovia!; (o) žalobcoch; (so) žalobcami;