Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

žaloba -y -lôb ž.

1. obvinenie niekoho al. uplatnenie práva, nároku pred súdom: ž. o vydanie dedičstva, prehrať ž-u

2. sťažnosť, ponosa, žalovanie: jeho ž-y netreba brať vážne; nechcem počuť nijaké ž-y

□ podať ž-u zažalovať;

žalobný príd.: ž. spis; ž. žiak; expr. ž-á baba žalobník (význ. 2)

žaloba¹, -y, -lôb ž.

1. sťažnosť, ponosa; obvinenie niekoho: Slováci chystali sa predložiť svoje žaloby pred trón. (Škult.) Lesy, polia a lúky odpovedali ľudu na jeho žaloby súhlasným echom. (Fr. Kráľ) Prišiel som na žalobu. (Kuk.) Išli na neho žaloby, že vraj učí falošné náboženstvo. (Vaj.)

2. obvinenie niekoho pred súdom: podať ž-u; Bol u advokáta odvolať žalobu. (Vaj.) Kedysi ste vyhrali žalobu proti nemu. (Ráz.);

práv. návrh podaný na súde žalobcom proti niekomu, aby súd rozsudkom niečo určol: vlastnícka, zmenková ž.;

žalobný¹ príd. týkajúci sa žaloby ako právneho aktu: ž. návrh, ž-é právo, ž. spis

žaloba², -y, -lôb ž. zastar. žiaľ, žalosť, smútok, bolesť: Utíš náš žiaľ, ukoj žalobu. (Sládk.)

(jedna) žaloba; (bez) žaloby; (k) žalobe; (vidím) žalobu; (hej) žaloba!; (o) žalobe; (so) žalobou;

(dve) žaloby; (bez) žalôb; (k) žalobám; (vidím) žaloby; (hej) žaloby!; (o) žalobách; (so) žalobami;