žalúdok -dka m. dutý svalový orgán v brušnej dutine, v kt. sa potrava spracúva na kašu: plný ž.; pokaziť si ž., bolí ho ž.; mať dobrý ž. i fraz. vydržať veľa (nespravodlivosti, zla, rizika ap.); mať prázdny ž. byť hladný; je mu zle od ž-a
● (vy)čistiť niekomu ž. (vy)hrešiť ho; mať niekoho, niečo v ž-u nemať ho, to rád; → vidieť niekomu až do ž-a; (vypiť) na lačný ž. nalačno; ž. sa mu obracia, dvíha a) chce sa mu vracať b) je znechutený niečím;
žalúdkový, žalúdočný príd.: ž-ná šťava, ž-ový vred, ž-ný liek;
žalúdoček -čka m. zdrob.
žalúdok -dka pl. N -dky m.
dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať
žalúdok živočíšny orgán na spracúvanie potravy • bachor (zvierací žalúdok, expr. žalúdok človeka): mať plný žalúdok, plný bachor • hovor.: puchor • zúzik (žalúdok hydiny, vtákov): kurací puchor, zúzik
žalúdok, -dka m. časť zažívacieho ústrojenstva u vyšších živočíchov, zažívací ústroj vakovitej podoby uložený v brušnej dutine: preťažiť si, pokaziť si ž., mať dobrý, slabý ž.; byť slabý na ž.; ž. ho bolí; prišlo (je, bolo ap.) mu zle od ž-a; mať prázdny, mať plný ž. byť hladný, byť sýty; teľací ž. používa sa na kľaganie mlieka pri výrobe syra; zool. zložitý ž. u prežúvavcov, jednoduchý ž. u neprežúvavcov; hovor. na lačný ž. pred raňajkami; pren. nasýtiť osem hladných ž-ov (Zúb.) osem hladných ľudí; hovor. expr. ž. sa mi dvíha, obracia, prevracia, neos. v ž-u sa mi dvíha, obracia, prevracia je mi zle od žalúdka, pren. niečo sa mi hnusí, niečo mi je odporné; svitá, škvrčí, škŕka, čvrká mi v ž-u; ž. sa mi lepí na chrbát; cigáni mi v ž-u klince kujú o silnom pocite hladu
● hovor.: mať niekoho (niečo) v ž-u byť zaujatý proti niekomu (niečomu), nenávidieť niekoho (niečo); niekto (niečo) mu leží v ž-u je zaujatý proti niekomu (niečomu), nenávidí niekoho (niečo); vyčistiť, prečistiť niekomu ž. ostro pokarhať, ostro povyčitovať niekomu niečo, vyhrešiť niekoho; vidieť, nazrieť, nahliadnuť niekomu (až) do ž-a vedieť o zmýšľaní, úmysloch, zámeroch ap. niekoho, dôkladne poznať (spoznať) niekoho; ľúbiť (mať rád) svoj ž. rád si dobre zajesť; láska ide cez ž. je závislá od dobrého jedla, od hmotných podmienok, od blahobytu;
žalúdkový i žalúdočný príd.: ž. katar, ž-é choroby, ťažkosti, ž-á kyselina, ž. vred, ž-é kŕče;
žalúdoček, -čka m. zdrob. expr.
žalúdkový p. žalúdok
žalúdok m [-ok, -ek] orgán v brušnej dutine, v ktorom sa spracúva potrava: na weczeru žalúdky brawčowe (ILAVA 1663); hrussky a granatowe gablka stiskagj, stahugj, zacpawagj žaludek (KoB 1666); welblúdow tá wlastnost gest, že požretj pokrm zase ze žalúdku wen tahagi a w hube prožjwagi (VP 1764); balssan zeleni a suchi studenemu žaludku užitečni ge (Zel 18. st); onerare ventriculum: preplniti žaludek (PD 18. st) L. nadievaný ž. tlačenka: masar robj nadyewane žaludky, gelita (KoB 1666); lačným ž-om nalačno: wezmy slyw suchich ze 20, war w hrnčeku, užiweg s teho polowic lačnim žaludkem (NN 18. st) F. častokrate mu ciganj w žaludku kugu (ZL 18. st) je hladný; když žaludek welmi lačnj, y owsanj chleb ge smačnj (Se 18. st) hlad je najlepší kuchár; -ový príd: stomachalis: žaludkowy; ventralis: bruchowy, žalúdkowy (KS 1763)