žalár -a L -i mn. -e m. väzenie (význ. 1): uvrhnúť do ž-a; odsúdiť na doživotný ž.;
pren. ž. národov mnohonárodný štát, v kt. sa potláčali práva národov (napr. Rakúsko-Uhorsko)
väzba 1. spôsob spájania jednotlivých častí do celku: steny z tehál s pravidelnou väzbou • viazanie: spôsob viazania tkanín • gram. rekcia (spôsob vyjadrenia syntaktickej závislosti): predložková väzba, rekcia
2. obmedzenie osobnej slobody znemožňujúce voľný pohyb: vziať niekoho do väzby • väzenie (trest na slobode): doživotné väzenie • žalár: potrestať niekoho žalárom
3. p. krov 4. p. súvislosť
väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení • žalár: odpykávať si trest v žalári • hovor. kriminál: za to príde do kriminálu • hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basy • hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku • zastar. árešt: byť v árešte • trestnica • temnica • zastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus) • šupáreň (Jégé) • kniž. bastila • slang. lapák • subšt. loch (Jurík)
žalár 1. p. väznica 2. p. väzba 2
žalár, -a, 6. p. -i mn. č. -e m.
1. budova na vykonávanie, vykonanie trestu väzením, uväznením, väznica: Na hrade mali hlboké temné žaláre. (Gráf.); pren. pejor rakúskouhorský ž. národov Rakúsko-Uhorsko ako štát utláčajúci menšinové národy;
2. bez mn. č. trest, potrestanie odňatím slobody, uväznením, väzenie: potrestať niekoho (ťažkým) z-om, odsúdiť na doživotný ž.;
žalárny príd.: ž-e dvere
(jeden) žalár; (bez) žalára; (k) žaláru; (vidím) žalár; (hej) žalár!; (o) žalári; (so) žalárom;
(štyri) žaláre; (bez) žalárov; (k) žalárom; (vidím) žaláre; (hej) žaláre!; (o) žalároch; (so) žalármi;