Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

žaba -y žiab ž. obojživelník bez chvosta so zadnými nohami prispôsobenými na skákanie, zool. Salientia; jeho samica: ž. kŕka, kváka, skáče;

pren. expr. nedospelé dievča: trinásťročná ž.

● studený ako ž. veľmi; expr.: hľadieť ako ž. z prachu vyjavene; rozpľasnúť sa ako ž. spadnúť na celú prednú plochu tela; ž. na prameni prekážka dobrej veci, činnosti; je ž-e po brucho je veľmi nízky; ž. mláku nájde človek nájde príležitosť uplatniť svoje (zlé) sklony;

žabí, žabací príd.: ž-ie stehienka; ž-ie mlieko mliečnik (význ. 2); žabí muž potápač s ľahkým výstrojom; ž-ia perspektíva pohľad zospodu i pren. prízemné posudzovanie;

žabka -y -biek ž.

1. zdrob. k žaba

2. zakrivený (štepársky) nôž;

žabička -y -čiek ž. zdrob. expr.;

žabisko -a -bísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

žabäcí p. žaba

žaba, -y, -žiab ž.

1. obojživelník so širokým plochým telom a dlhými zadnými nohami uspôsobenými na skákanie a plávanie; žije najmä v močiaroch; zool. žaby rod obojživelníkov (Anura); ž. skáče; ž-y kŕkajú, kvákajú, škrekocú; expr. roztrhnem ťa ako ž-u vyhrážka; studený ako ž.; zelený ako ž.; metať sa, hádzať sa ako nasolená ž. veľmi

● hovor. iron.: ž-e po oči, ž-e po brucho veľmi nízky (obyč. o obilí, najmä o ovce); (záhon, ostredok), čo ho ž. preskočí veľmi úzky; hľadať na ž-e chlpy hľadať to, čoho nie, pren. zachádzať do zbytočných podrobností, byť škrupulózny, malicherný; mať niečoho ako ž. srsti nemať nič; ž. kaluž (mláku) nájde človek vždy nájde príležitosť na uplatnenie svojich sklonov (obyč. zlých); hľadí ako ž. z prachu vyjavene, nechápavo; rozpľasnúť sa rozčapiť sa, rozpľaštiť sa ap. ako ž. spadnúť dolu tvárou, spadnúť na celú prednú plochu tela; hovor. expr. ž. na prameni prekážka hatiaca niečo (obyč. prekážka dobrej, užitočnej veci, činnosti); vyhodiť niekoho ako žabu z vršky (Kuk., Ráz.) nemilosrdce; hovor. ž. ti zuby prečíta žartovná výstraha pred urieknutím, ktoré môže podľa povery spôsobiť pohľad žaby na zuby v otvorených ústach: Rudko zavrel ústa, aby mu (žaby) neprečítali zuby. (Ondr.)

2. hovor. expr. mladé (dospievajúce, nedospelé) dievča (niekedy i o dieťati vôbec, aj ako nadávka): Taká žaba a už sa zamužským obzerá. (Urb.) Včera chcel si zahrať s ňou ako s malou a ona, žaba, odvrátila sa od neho, že je už veľká. (Tim.)

3. nár. zápal jazyka al. ústnej sliznice u detí al. u domácich zvierat;

žabí i žabací (nár. i žabäcí), -ia, -ie príd.: ž-ie stehienko, ž-ie vajíčka, ž. škrekot; bot. žabí vlas zväzkovitý druh vláknitej zelenej riasy (Cladophora glomerata); nár.: žabie očko nezábudka; žabacie mlieko rastlina mliečnik chvojkový; žabie perinky žaburina; ž-ie korýtka lastúry

● odb. žabia perspektíva pohľad na niečo odspodu;

pren. posudzovanie niečoho s malým rozhľadom, primitívne posudzovanie niečoho;

žabka, -y, -biek ž.

1. zdrob. malá žaba: Slečna Mica chytala malé žabky. (Tim.)

2. hovor. expr. mladé (dospievajúce, nedospelé) dievča: Žabka malá, celá je po nebohom otcovi. (Karv.) I dievčatá sa nájdu, svedčné drobné žabky. (Ráz.)

3. zakrivený štepársky nôž;

4. nár. zápal jazyka al. ústnej sliznice u detí;

žabička, -y, -čiek, žabienka, -y, -nok i žabôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.;

žabisko, -a, -bísk str. i ž., zried. i žabsko, -a, -bísk str. i zvel.

(jedna) žaba; (bez) žaby; (k) žabe; (vidím) žabu; (hej) žaba!; (o) žabe; (so) žabou;

(dve) žaby; (bez) žiab; (k) žabám; (vidím) žaby; (hej) žaby!; (o) žabách; (so) žabami;