žať žne žnú nedok.
1. kosiť (obilniny): ž. jačmeň, pšenicu, ž. kosou, kombajnom
2. vyžínať: ž. trávu
3. kniž. získavať (niečo príjemné), byť postihnutý (niečím nepríjemným): ž. slávu, úspechy, potlesk; ž. nenávisť, posmech
● ako zaseješ, tak budeš ž. výsledok zodpovedá úsiliu; žne tam, kde nesial má prospech z toho, o čo sa nepričinil;
opak. žnievať -a
kosiť kosou oddeľovať nadzemné časti rastliny; takto niečo zbavovať porastu: kosiť trávu, jačmeň; kosiť lúku • žať (týka sa najmä obilnín): žať pšenicu; kombajny vyšli na pole žať • vykášať • vyžínať (obyč. kosákom): vyžínali, vykášali všetky medze; vykášať trávu pri plote • obkášať • obžínať (kosiť dookola): obkášali lúku • užínať (po častiach, po troche): užínať medze
zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninu • žať (kosiť obilniny): žať pšenicu • zvážať • zoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu
2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberať • odkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plota • brať • kniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň
3. robiť záhyby na látke • zberkať • riasiť • naberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžety • skladať • hovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať
žať p. kosiť, zberať 1
žať, žne, žnú, žal, žatý, rozk. žni nedok. (čo) kosiť obilie, obilniny (zried. i trávu): ž. pšenicu, raž, jačmeň; ž. kosou, samoviazačom, kombajnom; ž. trávu kosákom; Samoviazače pôjdu žať naše rozvlnené moria. (Štítn.)
● ž. nenávisť byť postihovaný prejavmi nenávisti; ako kto seje, tak žne; ako (čo) zaseješ, tak (to) budeš žať o výsledku primeranom k vynaloženému úsiliu al. k predchádzajúcej činnosti vôbec; žne tam, kde nesial berie, užíva, má prospech z toho, čo si nezaslúžil prácou, o čo sa nepričinil (niekedy i o krádeži); kniž. žať slávu, vavríny, úspechy byť oslavovaný, mať úspechy;
opak. žnievať, -a, -ajú;
dok. zožať