žať [žať, žeť] ndk kosiť kosákom, najmä obilie: ktoz by pak w noci trawu zal, to magj popraviti huzwau (ŽK 1473); zzalo diwca, zzalo trawu, nedaleko Temesswaru (RL 15. st); wsseliake roboty zroby, zety, kosity, hrabaty, dokud czo na poly gest (s. l. 1552); ona zala na tomz lazceku proso (TRENČÍN 1587); pakly by se na zensku osobu dosweczylo, ze by obylye zala neb trawu wyzynala, rownym spusobem aby w trliczi sedela (VISOLAJE 1692); znec zne, kosy zrale zbozij tito hofiere pomimo platu povinni gsu od celeho hofierstva geden tyden zat a geden tyden kosit (SKLABIŇA 1699 U1); roboty gjneg newykonawagj, toliko try dny zat a try dny kosit (TURANY 1716); powynosty nasse poddanske zalezia w tom, ze panstwu w magerssagu badinskem orieme, obilga znieme, luky kosime (BADÍN 1770)
F. czokolwek bude člowek siati, to bude y zati (TC 1631) aká práca, taká pláca; žiavať, žínať frekv: Petrowanje žynalj, orawali (P. LEHOTA 1625); sluzice na dolneg Mičineg, gazdu swemu tam na maleg strany zawal, y seno odtud woziewal (B. BYSTRICA 1690); wye, že y klady na pylu turgansku (poddaní) wozgewali, tež, že žynalj, kosgewalj yaryni (TURANY 1716); na teg polanye častokratye trawu žinala (VELIČNÁ 1732)
žínať p. žať