žízeň -zne ž. arch. túžba, žiadostivosť: večná ž.
žízeň žízne ž.
smäd 1. pocit potreby piť: trpieť smädom • zried. smädnota (F. Hečko) • kniž. žízeň: uhasiť žízeň
2. p. túžba
túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po slobode • roztúženie • roztúženosť: ľúbostné roztúženie • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • expr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želanie • kniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidérium • zastar. žiadza • hlad: hlad po vzdelaní • smäd: smäd po umení • arch. žízeň • poet.: túha • tužoba (Hviezdoslav) • kniž. zastar. žiadba
žízeň 1. p. smäd 1 2. p. túžba
žízeň, -zne ž. kniž.
1. smäd: uhasiť ž. (Kask.); Žul byliny proti žízni. (Fig.); pren. Z dní žízne opäť, premúdra, sa rosou vykúpila zem, život náš i pýcha (Rúf.) zo zlých, ťažkých časov.
2. (po čom, za čím) silná, vášnivá túžba, dychtenie po niečom: Žízeň za krvou nepriateľa už pohasla. (Tim.)
žížeň, správ. žízeň
žízeň [žíz-, žíž-] ž čes, žíznenie [-í] s 1. smäd: posmechy, chudoba, suženy, uskoky, hlad, žjžen, nemocy, gine tisice wecy protiwne prwe magj se premocy (SK 1697); strhlo se welke sucho a ugma na požitkoch zemskich, že od hladu a žiznie lide mrelj, howada pak domagssnj, tak polnj hinulj (KT 1753); hlad a žižen gest skupemu odplata skuposti (GV 1755); prečo nas wiwedel z Egiptu, žebi sme od žížnená pomreli (DS 1795) 2. túženie, dychtenie po niečom: žadosty nassych žižen neuhasuge, než pozbudzuge dobrych wecy sweta tohoto hognost (PP 1734); wy ste častokrate žizen skuposti, žizen stribra, zlata a wsseligakeho zboži protiwnym lekarstwim hogili (MS 1758); to slowo znamenalo y tu žýzeň, že newypowedene žiznel (Boh) ješče wyceg pro dušu twu (CDu 18. st); horica žižen smilnikow do zuffanliwosti priwada, bez pokana na wekj hinu a kapu (MiK 18. st); ten, ktery ostro žjžni, snadno nezapomjná na swú žjžen (BlR 18. st)