Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
žartovať [ža-, že-] ndk robiť vtipy, žarty, vtipkovať: skusseny wogacj, wznesseny yunacy, chtegu sstestim žertowat (BV 1652); nemocz nežertuge (SiN 1678); Buh žertowať nebude, ale giste a neomilne s weliku pomstu prygde (SP 1696); krewnj lide czasto s ženami žertugj, ženske pohlawj milugj (MBF 1721); Aristeides proti prawde, ani kdiž žertowal, nic nemluwil (TeP 1746); ž. sa ndk z koho robiť si posmech z niekoho: z Bohem se nežartug (GŠ 1758); argutor: žertugem sa, z mnohym usstjpenjm mlúwjm; deludo: žertugem se, posmjwám se; obludo: žertugem se (KS 1763); začal prediwni tento muž s ni (ženou) se žertowat a zahráwati (VP 1764); ludo: žartugem se (AP 1769)
želieť ndk
1. smútiť, žialiť: neplac giz, nežel, mug nagmilssi (ASL 1604); compatior: željm, radost mám (KS 1763); za tym želeti potreba, kdo do pekla gide (GŠ 1758); deplango: oplakáwám, wélmy željm; moereo mortem alicujus: željm na smrti nečj (KS 1763); dobre a slussne se stalo, že sme gako synowe smrt otce nasseho želeli (VP 1764); neny zadneho diwu, gesli matka swe male dita tesce nemocne oplakawa aneb y umrle želie (MiK 18. st); Kayn, kdyz ruce swe newinnu krwu bratersku posskwrnil, želil, že z wlasti a kragini sweg wihnan, od twari boskeg odwrzen gest (SJ 18. st)
2. čo, čoho ľutovať, banovať niečo: toho wsseho z prawe wiry y z praweho srdce želijm a za milost prosým (BK 1581); nad tym nade wssijm srdecžnie a s praweg wiery mogey želiem a litugem (BAg 1585); želeti budess oprawdiwe, že tak mala iskrička hrjchu maleho tak weliky ohen hrjchu welikeho spusobyla (SK 1697); pry skrusseny nassem wyhledawa se, aby sme hrychy oplakawaly, gich želely (AgS 1708); misereo: željm, banugem; piget me facti: željm, že sem to učinil (KS 1763)
F. bez rady nic nečin, aby po učinku nemusyl želeti (CO 17. st) pred činom sa poraď; -ievať [-ie-, -í-] frekv: múdre ništméňe nad tim toliko želíwáme (BU 1795); ž. sa ndk ľutovať sa: želim sa velmi, ale víc želim tych uherských pánov (ASL 1603)
ženiť [-i] ndk koho strojiť uzavretie manželstva, sobáš niekomu: Hawer sweho syna zenyl (TRENČÍN 1508); pan Diuriss pastorka zenil a pastorkinu dawal (!) (ZVOLEN 1658); iungo: zenjm, oddáwam; marito: zenjm, wydawam (KS 1763); ž. sa ndk (o mužovi) uzatvárať manželstvo, sobášiť sa: ssel do Sedmihradskeg zeme, zie se geho pastorek zeny (ŽILINA 1605); mnoho musiss chodit, nikomu nesskodit, gestli se miniss zeniti (BV 1652); enubo: zenjm se, wydawam se (KS 1763); nezen sa, suhajko, netreba ty zeny (KC 1791); bárs rodí se, bár žení, bars umira, platiti musi (BH 1798); za starodawna muzi we tricetj se zenilj (Káz 18. st); ked by sa nam (kňazom) dopusstawalo, aby sme se zenili, meneg by sme hressili (BlR 18. st)
F. kdo se zeni pro statek, sam prychodi na zmatek (RL 1642) vypočítavosť sa nevypláca
žiadať [žia-, žá-] ndk
1. koho čo chcieť, vyžadovať, požadovať niečo: przysslo by k bogi, ze by zadal bitku; ten člowek zadati bude ten dobitek chowati sam (ŽK 1473); W. M. zadam, ze gestly nechagy mogu stranku, czo z toho statku, nech nechagy u Mikloss Diaka (PIEŠŤANY 1570); Alena, newesta geho, ziadala od neho pozustaleho statku (TRSTÍN 1604); lide dobrj a cnostlywj chwalitebne wecy wždicki žadagj (KoB 1666); habiturio: chcem, žádám; precor: prosym, žádám, orodugem; recupio: zase, znowu žádám (KS 1763); nežehrite proti Bohu, nežadegte trucowite, aby pospissil naplniti wynsse wasse (HRANOVNICA 18. st)
L. ž. právo na koho obžalúvať niekoho: Katarina Antalowiech skutku smilstwa se dopustila, pro kteru priczinu Geho Mylost na niu, yakozzto na takowu prestupkinu prikazany boziho od W. M. prawa ziada (ILAVA 1631)
F. kdo pokoga žada, nech doma sedawa, kde o nem nikdo newy (BV 1652) doma nájdeš pokoj
2. čo komu žičiť, želať niekomu niečo: s tim was w dobre zdrawy biti zadam (PRÍBOVCE 1566 KL); W. Oswicenosti w dobrem a stalem zdrawy byti žadam (TURIEC 1613); opto: zádám, winssugem (AP 1771); co tebe ze srdce žádám, zdraw buď (LU 1775); preco zeno smrt mu zadass tak welice, aby som vic mohla milowat sklenice (KC 1791)
3. expr (fyzicky) veľmi túžiť po niekom: gelen, milosti horice, gelenicu chtiwo žada (KoB 1666); expetesco: welmy žádám, tuho dychtjm (KS 1763); mnichem budzem, lubic budzem, čuži ženky žadac budzem, to je zle, nedobre (AD 1798); -avať frekv k 1: appeto: žadawám (CL 1777); nežadawag hognost, neb nedosahness dost (BE 1794); ž. si ndk koho, čo želať si, chcieť niečo: pozustala manželka we welmy bgednom stawe zostala, awssak sweho synačka ku remeslu geho otca snažne priprawit sy žadala a winssowala (P. ĽUPČA 1696); čože si každy člowek na tomto swete žjadá (HRANOVNICA 18. st); hnedky, co si žadal u kralownej, to obdržal (ASL 18. st)
žiadny, žiaden [žia-, žá-; -en, -on] zám vymedz nijaký, ani jeden: zadna strana nebude moczi sudu poczieti zadneho, dokadz prwe newiplati tey viny (BYTČA 1484 SČL); vssiak sie escze Ssiebowi žiadney kratkosczi nestalo u nas, yako dobremu czlovieku (CHTELNICA 1531 E); žadny necžisty, žadny lakomecz a modlam služebnjk nebude gmiety dedicztwy w kralowstwy nebeskom a božom (BAg 1585); ziadon hunczut nyedal za mogho bratouho sina, any za mnya sto zlatich (KRUPINA 1734); ponewač žadne role nemame, any žadon dewatok nedawame (PODKONICE 1771); žiwy ohen, kopr, zmisseg spolu a deg krawe piti, a neusskodi žadna čarodegnice (RG 18. st); subst ž. m nikto: žadny nemože dwom panom služiti (KB 1757)
F. zaden se ucenjm nerodj (SiN 1678) nikto učený z neba nespadol; žaden bez prace neji kolače (SiN 1678) bez práce nie sú koláče; lačnemu newerj žadny člowek sjty (MVP 18. st) sýty lačnému neverí
žialiť [žá-] ndk pociťovať žiaľ, smútiť: ti banugess, zaliss, litugess nad brectanom, kteri cez gednu nawirostl a cez gednu noc wihinul (SJ 18. st); ž. sa ndk sťažovať sa: nawraťte sa do lesa pracowať okolo rubaňa drew, nežgalte sa na Adama i Ewu, neb wi ste ten sam, kteri i oni poplnili wistupok (DS 1795)
živiť ndk
1. koho, čo poskytovať potravu, jedlo niekomu; chovať kŕmiť niekoho: ja bych ženu, ditky, čelatku, mohl žjwit bez nedostatku (PoP 1723-24); alo: žiwym, krmim (AS 1728); nutrio: chowám, krmjm, žiwjm (KS 1763); gak sem mohla, tak sem y geho, y sama seba žiwila (LIPTOV 1767); alo: žiwjm, odchowáwam (CL 1777); ja pak, abich pravdu viznal, samího seba ťežce živim (BR 1785)
2. koho starať sa o živobytie niekoho, hmotne zabezpečovať niekoho: Pan Buh nasse potomki žiwiti bude (PREŠOV 1603); (Boh) gest ten, kteri nas stworil a y stworenych každodenne žiwi, ostriha ay opatruge (MS 1758); sustendo: podpjrám, chowám, žiwjm (KS 1763); ga od sweg mladosti meg chudobneg matki na pomoci som bila a gu žiwila (PONIKY 18. st); ž. sa ndk
1. kŕmiť sa: kane a krkawec žiwi se z mrcinau (OP 1685); člowek potrebu ma na nerozumne howada, aby gegych massem se žywil (PP 1734); thor žiwi se z missami a ptakami a negwiceg ze slepicami; kone se zbožim a z rostlinami žiwga a čim wiceg pigu, tim wiceg žeru (PR 18. st)
2. starať sa o svoje živobytie: (majstri) wicze žiwity se, nežly bohatnuty aby bily žadostiwy (TRENČÍN 1579); onen pak gest člowek sprostnj, chudobni, stari, nema se čim žiwiti (SP 1696); skrze žebrotu po dobrich lidech musely sme se žiwit (PREČÍN 1728); manžele nemagi geden druheho na cty hanety, nibrž poctiwe se spolu žiwity (Le 1730); sprawedliwu ručnj pracu se žiwj (PP 1734); facio: žiwjm se nečjm; mendico: žebrotu se žiwjm (KS 1763); tento se žiwí s maluwanim, tamten s pečenim, treti s nessenim ťarchy (AP 1771); Anna N., stara dewka, ze žebranim se žiwy (PREŠOV 1784)
L. ž. sa rukami zabezpečovať si živobytie telesnou prácou: Misso pak Krcho po zanechani odbitku len toliko rukami sa žiwi (L. JÁN 1785); ž. sa z holých rúk iba telesnou prácou: toliko s holych ruk živit se musime (Ľ. ULICA 1774 LP); ž. sa z bolestnej práce svojich rúk veľmi ťažkou prácou: remeselnycy z bolestne pracze ruku swych zywyty se obyčeg magu (B. ĎARMOTY 1730); živievať sa frekv k 2: hospodar bil a že len zo služieb a z wimlatkow se žiwiewal (FOLKUŠOVÁ 1731)
živý príd majúci znaky života, žijúci: dokud bude žiwy Lampert, ma užywaty po polowiczy lazu (OČOVÁ 1596); vegetus: zdrawy, žiwy; vivus: žiwy, zdrawy (KS 1763); podle urizeni wečnj maudrosti, jedno každe stworeni žiwe rozmnožene býti žáda (VOv 1779); budeme prinuceni po svete se rozprchnut, aby sme živi byti mohli (PODLUŽANY 1797 LP); swine z wahy sweg, kteru žiwa mela, zabita ssestu casstku utraca (PR 18. st);
x. pren iconica statua: obraz žiwy; iconicus: žiwe wiobrazeny (KS 1763) vyobrazenie svätého
L. ž-á voda oživujúca: viva aqva: žiwa woda; vivens fluvius: žiwég wodi pramen (KS 1763); ž-é striebro chem ortuť: hydrargyrum: žiwe strjbro (KS 1763); poklad aby brzo nassel, wezmi žiwe stribro a polož do lampi a naleg na to olege a chod na misto, kde by sy se nazdal o pokladu (RG 18. st); ž-ý chlieb náb hostia: sam Krystus žiwim chlebem w neg gest (DuH 1723); byť ž. žiť: supervivo: žiwy sem (KS 1763); byť ž. s niekým s kým žiť s niekým (v manželstve): wolil bich s nu žjw biti do mogeg a geg smrti (AD 18. st); ž-ý oheň síra: ssadwaser, ziwy ohen, to gest prisada (OCh 17. st); žiwy ohen, polny cesnak a vpecenje wagce spolu vtri (PL 1787); ž-ý vlas med choroba podobná rakovine, ktorú spôsobuje červ strunovec zool Gordius aquaticus cicavica, zožierajúci červ: cancer morbum: zywe wlasy (PG 1656); phagedaena: wred aneb žiwy wlas, čerw, ktery seba až do kosti wgjdá, item rak, wlčy nemoc (KS 1763); živo, žive prísl
1. v živom stave: in omni memoria: gak ziwo (KS 1763); živo, žive prísl gak to gest strassna wec, bit ziwo spalenim (DS 1795)
2. skutočne: degž nam wssem žiwe weriti a z milosti te prigati (CC 1655)
3. jasne, zreteľne: on charakter kterjch wiobraziti mjnj, ziwe sobe predstawuge (PT 1796)
4. zaujímavo, pútavo: o predesslem prwniho sweta wodu witopeny, y buducim tohoto ohnem wipaleni ziwe wiprawugu (Le 1730)
5. veselo: och, tu srdce wo mne hned wolnejssje bije, hned ziwejssje zije, na kridlach pesnicki lehko mi je (LPo 18. st); na/v žive, za živa prísl výraz v živom stave, pri živote: die 21. may kupil sem mrenu na ziwe (ŽILINA 1717); vivarium: kde člowek negake zwjrata w žiwe drži; vivos aliqvos comburere: za žiwa nekterych spáliti (KS 1763); kdo by Karakotta, sspanielskych zbognjku wudce prozradil a k nemu w ziwe dowedel (StN 1785); subst ž. m žijúci človek: mnohy toho nezna žiwy, jak sau prospessne žihlawy (MBF 1721); ž-é s poranené krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: kdy mu sedlo kožu do žiwyho zoderje, vtluč bazowje gahodki, s smotanu smjssag, tjm ranu potjerag (o koňoch) (PL 1787); obnow mu do žiweho, ostrihag sersty okolo rany (o koňoch) (RG 18. st)