žobrák -a mn. -ci m.
1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.
2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;
pren. pejor. nadávka obyč. chudobnému človeku
3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;
žobráčka -y -čok ž.;
žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa
● → vyjsť na ž-u palicu;
žobračí príd. zried.;
žobráctvo -a s.;
žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorý • úbožiak: úbožiakovi treba pomôcť • neborák • neborký: neborák sused mal trápenie • nešťastník • nešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastník • expr. bedár: bedár na nohy • expr. zmok
2. chudobný človek: zobrala si chudáka • bedár: dedinskí bedári • expr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzali • expr. hladoš • expr.: trochár • troškár • hovor. pejor.: šiflikár • šuflikár • pejor.: trhan • šklban • handrár: trhani bez majetku • pejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všiváci • pejor.: niktoš: nemá nič, je to niktoš • proletár • iron. sedmoslivkár • zastar.: chudobár (Kalinčiak) • mizerák (J. Kráľ) • biednik (Vansová)
invalid človek neschopný plnohodnotnej práce (obyč. fyzickej) pre následky choroby, úrazu a pod.: vojnový invalid • mrzák (človek s trvalou telesnou chybou): je mrzák na nohy • kalika: po havárii ostal kalikou • expr.: žobrák • bedár • hovor. vozičkár (invalid, ktorý musí používať invalidné vozidlo) • hovor. pejor. kripel
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
žobrák 1. p. chudák 2 2. p. invalid 3. p. naničhodník
žobrák, -a, mn. č. -ci m.
1. človek, ktorý sa živí žobraním: Dostane sa robotníkovi zárobku, žobrákovi almužna. (Kuk.); kostolný ž. ktorý žobre pred kostolom
● žart. malý ž. s veľkou palicou (kapsou) chodí o prekvapujúcich al. nadmerných vlastnostiach al. výkonoch ľudí malého vzrastu; Keď sa (raz) žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní (prísl.) keď človek dosiahne neprimerane vysoké postavenie, nedá si ho odňať. Zo žobráka býva mrcha pán (prísl.) popánený býva horší, krutejší ako pán; pýtať od ž-a palicu žiadať niečo od veľmi chudobného; žiadať od niekoho posledné, čo ešte má;
2. expr. chudobný, nemajetný človek; chudák, bedár: Nevídali panstva... Rudopoľskí sú žobráci, ja to viem. (Vaj.) Dvere a okná vydrúzgané, priečna stena roztresnutá, povaly spadnuté. Sme žobráci (Fr. Kráľ) sme na mizine.
3. expr. človek s telesnou chybou; kalika, mrzák; chorý, chorľavý, telesne slabý al. nevyvinutý človek;
zried. (mn. č. -ky) i o zvierati: Dievka moja, nuž či si to žiadaš, aby ma dolomil a musela si ma opatrovať — žobráka? (Taj.) Dali a vidieť (ženy) po chodbách nemocnice soptiace životom, ako sa zhovárali so svojimi mužmi, žobrákmi. (Urb.); hovor. ostať ž-om na celý život (do smrti) nadobudnúť trvalú telesnú chybu al. poruchu zdravia; pejor. duševný (duchovný) ž. rozumovo menejcenný, hlúpy človek; Už vedel naisto, že junce prischnú na ňom, že nezatají pred dedinou, aké má žobráky. (Kuk.)
4. pejor. nadávka vyjadrujúca podceňovanie pre telesnú al. duševnú neschopnosť al. pre nemajetnosť; naničhodník: Žobrák... ešte pred rokom sa musel plaziť po bruchu pred ním, a teraz pozri — aký kohút. (Min.) Ty žobrák, to si mal spraviť hneď na stanici. (Tomašč.) Nazval ho žobrákom a podobné mená sypali sa na Machnatého ani z vreca. (Kuk.)
5. hovor. expr. obyč. v mn. č. žobráky, -ov m. nepravidelné pásy, šmuhy, fľaky na zle, neodborne obielenej stene;
6. kart. slang. jeden zo spôsobov hry pri mariáši: hrať ž-a;
žobráčka, -y, -čok ž. k 1-4;
žobráčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr. k 1, 3
(jeden) žobrák; (bez) žobráka; (k) žobrákovi; (vidím) žobráka; (hej) žobrák!; (o) žobrákovi; (so) žobrákom;
(štyria) žobráci; (bez) žobrákov; (k) žobrákom; (vidím) žobrákov; (hej) žobráci!; (o) žobrákoch; (so) žobrákmi;