žito -a s.
1. základná obilnina pestovaná pre zrno na výrobu múky (v záp. polovici Slovenska pšenica, vo vých. polovici raž)
2. zrno tejto obilniny
● hodiť → flintu do ž-a;
žitný príd.: ž-á múka a) pšeničná b) ražná; ž-á pálenka ražná;
žitko -a s. zdrob. expr.
žito, -a str.
1. kraj. raž: kosiť, siať, zvážať, mlátiť ž.; Žita málo sejeme a pšenica je bielou vranou na našich roličkách. (Fr. Kráľ)
● hovor. hodiť (zahodiť) flintu (pušku, šabľu, meč, zbraň) do ž-a prestať bojovať, vzdať sa, prestať sa snažiť o niečo, vzdať sa niečoho; mlátiť (zmlátiť) niekoho ako ž. veľmi biť (zbiť);
2. kraj. pšenica: Vedel, aké majú žitá a raže. (Zgur.)
3. nár. turecké ž. kukurica;
žitný príd. kraj.
1. ražný: čierny ž. chlieb; ž-á pálenka, ž-á káva;
2. pšeničný: Akejže vám (múky), žitnej, či ražnej? (Tim.);
žitko, -a, zried. i žitečko, -a str. zdrob. expr.
(jeden) žitný; (bez) žitného; (k) žitnému; (vidím) žitného; (hej) žitný!; (o) žitnom; (so) žitným;
(traja) žitní; (bez) žitných; (k) žitným; (vidím) žitných; (hej) žitní!; (o) žitných; (so) žitnými;
(jeden) žitný; (bez) žitného; (k) žitnému; (vidím) žitný; (hej) žitný!; (o) žitnom; (so) žitným;
(tri) žitné; (bez) žitných; (k) žitným; (vidím) žitné; (hej) žitné!; (o) žitných; (so) žitnými;
(jedna) žitná; (bez) žitnej; (k) žitnej; (vidím) žitnú; (hej) žitná!; (o) žitnej; (so) žitnou;
(jedno) žitné; (bez) žitného; (k) žitnému; (vidím) žitné; (hej) žitné!; (o) žitnom; (so) žitným;
(štyri) žitné; (bez) žitných; (k) žitným; (vidím) žitné; (hej) žitné!; (o) žitných; (so) žitnými;