žiak -a mn. -ci m.
1. kto chodí do zákl. al. stred. školy, kurzu ap.: dobrý, zlý, usilovný ž., ž. 1. triedy, ž. ľudovej školy umenia
2. člen najmladšej časti tel. a šport. organizácie (do 14 rokov): mladší, starší ž-i
3. odchovanec, stúpenec, vyznávač: ž-i Ľ. Štúra, Metodovi ž-i;
žiačka -y -čok ž.;
žiacky príd. i prísl.: ž. lístok; ž-a knižka informujúca o prospechu, správaní ap.;
žiactvo -a s. hromad. žiaci;
žiačik -a mn. -ovia m. zdrob.
žiačik p. žiak
žiak, -a, mn. č. -ci m.
1. chlapec chodiac do školy (základnej al. strednej); školopovinný chlapec; študent: ž. prvej, druhej, ôsmej triedy; dobrý, usilovný, zlý, slabý ž.; Vyzerali ako skúšení žiaci pri exámene. (Pláv.)
2. odchovanec, stúpenec, nasledovník, vyznavač niekoho (obyč. vedca al. umelca): Metodovi žiaci; žiaci Ľ. Štúra; žiaci slávneho maliara; Ako skoro stal sa žiakom a nasledovníkom subtílneho egoistu! (Vaj.)
3. zastar. poslucháč vyššej školy (najmä v stredoveku): Nebolo na ňom (na peróne) cestujúcich: dvaja-traja sediaci, niekoľko večných žiakov. (Jégé);
žiacky príd. i prísl.: ž-a knižnica; ž-a knižka do ktorej sa pre informáciu rodičov zapisuje učivo, prospech a správanie žiaka; ž. vozeň, ž-e oddelenie vo vlaku pre žiakov; písať, odpovedať ž. ako žiak;
žiačik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr. žiak (obyč. v nižších triedach základnej školy): cítiť sa (stáť) pred niekým ako ž. o veľkom, neprimeranom rešpekte pred niekým
(jeden) žiačik; (bez) žiačika; (k) žiačikovi; (vidím) žiačika; (hej) žiačik!; (o) žiačikovi; (so) žiačikom;
(traja) žiačikovia; (bez) žiačikov; (k) žiačikom; (vidím) žiačikov; (hej) žiačikovia!; (o) žiačikoch; (so) žiačikmi;