žaba, -y, -žiab ž.
1. obojživelník so širokým plochým telom a dlhými zadnými nohami uspôsobenými na skákanie a plávanie; žije najmä v močiaroch; zool. žaby rod obojživelníkov (Anura); ž. skáče; ž-y kŕkajú, kvákajú, škrekocú; expr. roztrhnem ťa ako ž-u vyhrážka; studený ako ž.; zelený ako ž.; metať sa, hádzať sa ako nasolená ž. veľmi
● hovor. iron.: ž-e po oči, ž-e po brucho veľmi nízky (obyč. o obilí, najmä o ovce); (záhon, ostredok), čo ho ž. preskočí veľmi úzky; hľadať na ž-e chlpy hľadať to, čoho nie, pren. zachádzať do zbytočných podrobností, byť škrupulózny, malicherný; mať niečoho ako ž. srsti nemať nič; ž. kaluž (mláku) nájde človek vždy nájde príležitosť na uplatnenie svojich sklonov (obyč. zlých); hľadí ako ž. z prachu vyjavene, nechápavo; rozpľasnúť sa rozčapiť sa, rozpľaštiť sa ap. ako ž. spadnúť dolu tvárou, spadnúť na celú prednú plochu tela; hovor. expr. ž. na prameni prekážka hatiaca niečo (obyč. prekážka dobrej, užitočnej veci, činnosti); vyhodiť niekoho ako žabu z vršky (Kuk., Ráz.) nemilosrdce; hovor. ž. ti zuby prečíta žartovná výstraha pred urieknutím, ktoré môže podľa povery spôsobiť pohľad žaby na zuby v otvorených ústach: Rudko zavrel ústa, aby mu (žaby) neprečítali zuby. (Ondr.)
2. hovor. expr. mladé (dospievajúce, nedospelé) dievča (niekedy i o dieťati vôbec, aj ako nadávka): Taká žaba a už sa zamužským obzerá. (Urb.) Včera chcel si zahrať s ňou ako s malou a ona, žaba, odvrátila sa od neho, že je už veľká. (Tim.)
3. nár. zápal jazyka al. ústnej sliznice u detí al. u domácich zvierat;
žabí i žabací (nár. i žabäcí), -ia, -ie príd.: ž-ie stehienko, ž-ie vajíčka, ž. škrekot; bot. žabí vlas zväzkovitý druh vláknitej zelenej riasy (Cladophora glomerata); nár.: žabie očko nezábudka; žabacie mlieko rastlina mliečnik chvojkový; žabie perinky žaburina; ž-ie korýtka lastúry
● odb. žabia perspektíva pohľad na niečo odspodu;
pren. posudzovanie niečoho s malým rozhľadom, primitívne posudzovanie niečoho;
žabka, -y, -biek ž.
1. zdrob. malá žaba: Slečna Mica chytala malé žabky. (Tim.)
2. hovor. expr. mladé (dospievajúce, nedospelé) dievča: Žabka malá, celá je po nebohom otcovi. (Karv.) I dievčatá sa nájdu, svedčné drobné žabky. (Ráz.)
3. zakrivený štepársky nôž;
4. nár. zápal jazyka al. ústnej sliznice u detí;
žabička, -y, -čiek, žabienka, -y, -nok i žabôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.;
žabisko, -a, -bísk str. i ž., zried. i žabsko, -a, -bísk str. i zvel.
žabka p. žaba