ťava -y tiav ž. cudzokrajné úžitkové domáce zviera, zool. Camelus: jednohrbá, dvojhrbá ť.;
pren. pejor. nadávka;
ťaví príd.: ť-ia srsť
ťava ťavy tiav ž.
ťava veľké prežúvavé cudzokrajné zviera používané na nosenie nákladov: dvojhrbá ťava • dromedár (jednohrbá ťava)
ťava, -y, tiav ž.
1. veľké prežúvavé zviera, chované v Afrike, Arábii a v Ázii na nosenie nákladov; zool. ť. jednohrbá (Camelus dromedarius); t. dvojhrbá;
2. nadávka nešikovnej al. hlúpej žene: Pred polhodinou som cengala na Hanku, na tú ťavu. (Barč)
čava p. ťava
ťava ž maď zool párnokopytník z rodu ťava Camelus: nebo hrbata tawa mjsto woza gest k donessenj tažkjch wecy ginam (KoB 1666); w gednem krdeli aneb hromade owce, woly, osli a tawy (MS 1749); sultan tolko zlata skriteho ma, kolko sto tawy aneb welbludy mohly by zanesti (KrP 1760); wykládá s. Gregor, že oděw mal ze srstj ťáwy (WP 1768); -ový [te-] príd: chrbetná jéj kosť bila ďivňe na spúsob ťevového hrbca skrivená (BR 1785); gá ani pása ani rewerendi z hadbáwu, s ťewowég a newím gakég srsťi neklaďem (BPr 1787)