ťarcha -y tiarch ž.
1. veľká hmotnosť niečoho; vlastnosť niečoho ťažkého: ť. nákladu, ť. snehu;
pren. ť. viny, ť. útlaku
2. ťažkosť, starosti, bremeno: ť. života, rokov; byť niekomu na ť-u; niesť, znášať ť-u niečoho mať na starosti niečo
3. účt., peňaž. pripísať na ť-u na stranu ,,má dať``, op. k dobru; pozemkovoknižné ť-y
● ť. mu → spadla z pliec; → klesať pod ť-ou zodpovednosti
ťarcha -chy tiarch ž.
obtiaž správ. ťažkosť, ťarcha
starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable
2. p. starostlivosť
ťarcha 1. vlastnosť niečoho ťažkého, veľká hmotnosť niečoho • ťažkosť: ťarcha, ťažkosť nákladu • váha: strecha neuniesla váhu snehu • bremeno (ťažký náklad) • poet. oťaž (Hviezdoslav)
2. p. starosť1 1, záťaž 2
záťaž 1. fyzický tlak prenášanej hmotnosti: beh so záťažou • príťaž: loď s príťažou • zaťaženie: povolené zaťaženie mosta
2. ťažko doliehajúca povinnosť • starosť • príťaž: nevýkonný pracovník je pre podnik len záťažou, príťažou • bremeno • poet. al. arch. bremä: bremeno vojenských výdavkov • ťarcha: byť niekomu na ťarchu • poet. oťaž (Hviezdoslav) • pren. expr. chomút: manželský chomút • expr. jarmo
ťarcha, -y, tiarch ž.
1. ťažká váha niečoho, vlastnosť niečoho ťažkého, bremeno: ť. tehál, ť. snehu, ť. vedier; obch., peňaž. pozemnoknižné ť-y bremená zaťažujúce majetok zapísané v pozemkovej knihe; pripísať na ž-u účtovať na stranu „má dať“; pren. ť. viny, ť. bolesti, ť. útlaku; ť. dlžôb; Miško ju s piatym v ťarche nechal (Taj.) v tehotenstve.
2. ťažkosti, starosti: ť. života, ť. rokov; byť niekomu na ť-u na obtiaž; striasť sa ť-y; spadla mu ťarcha z pliec uľahčilo sa mu; zhodiť ť-u z hlavy zbaviť sa starostí, ťažkostí
ťarcha [ťa-, te-] ž maď 1. ťažká váha, hmotnosť niečoho: (Katrinec) truhliczu pre tarchu z mgesta sam nemwože pohnut (JASENICA 1704); vderjce po sekere meb pjle železný klin, wáha a tercha stromu na tu stranu, na ktereg se ze sekeru rubati začal, odwisne (PH 1770); pohledni daleg na neho (na Krista) pod terchu križe padagiciho (MK 18. st); pren veľké množstvo: merag terchu hor, rozdyli potokúw, prostránstwá pol, wysokost nebéskú (BlR 18. st); pod tarchu hrichuw nassich padel Kristus na zem na twar swu (KP 18. st) F. Domitian cysar, kteremu wsseckeho cisarstwy tarcha na krku ležala (MS 1758) všetky starosti 2. náklad, bremeno: aby žadny sstelliar laczneyssy swogey terchy neprodawal nežli ginssy (CA 1585); tarchi na furmanskjch wozyech se prenassagj (KoB 1666); dost welku tarchu Ocžkayka Judka w ten cžas nyesla (KRUPINA 1695); mensse pak (potoky) gsu, ktere plte a na tech terchy nosa (KrP 1760); hladowity statok pod tarchu zapráhnut musjme (SOKOLČE 1773) 3. adm (poddanské) povinnosti: z tychto nekterj od porubou a obecnjch ťarch slobodnj sebe na osobya zygu (KoB 1666); chtegu mu zemjcky odegmut, co geho predkowe uzywaly, a won mosy terchu do dedjny platjt (PRUŽINA 1718); porcie a tercha od takovych zemi se jednaka nachaza (NEMŠOVÁ 1721 LP); a tak gak panske, tak y kralowske tyerchy y nazatim znassaty mohly (s. l. 1765) F. brať, vziať na seba ť-u koho zastupovať, zastúpiť niekoho: predreczeny Symon Hrbas ten dom Margetie Czmelowey wssawssy na sebe terchu wsseczkych diety swogich y wsseliyakych swych pokrewnych pred namy swym wlastnym yazykom oswobodil (P. ĽUPČA 1558); Zowka spolu (s) syny swymy Lawrynczem naymladssym, ktereho terchu na se wzala, Mykulassem, Sstefanem, Mychalem (BEŇADIKOVÁ 1563); mi berucze bremena a terchu nassich ditek y potomkow na sebe, učinili sme concambium z nekterich častek statku nasseho (R. MITICE 1622); 4. starosti, ťažkosti: žebracy a bludáry osadnim gazdom na terchu pozustawagu (NJ 1786); (Hospodin) nam pomohl bremena a terchy, ktere na nas w pominulem roce dolehaly, trpezliwe znesti (PONIKY 1794); za najvatšu tiarchu mame vozeni trungu (ORAVA 1795); (vdova) za žywobyty posledneho manžela sweho byla upadla do tarchy (PUKANEC 18. st) 5. (o ženách) ťarchavosť, (o zvieratách) brezivosť: kedi sa (Dora) tyarchi a bremena žiwota swogho oslobodila (VELIČNÁ 1724); z tejto pričiny má dobrý pastýr swoje owce za 14 dni pred kotenim lepsse krmiti, aby sylnejsse byly, a tak terchu swu lechsse zložili (VOv 1779); -ový príd k 1: hamernici budu mit placu na centnare a terchowe schini (CA 17. st) ťažké