Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

ťahať nedok.

1. držiac napínať (smerom k sebe): ť. lano (pri preťahovaní), neť-j, pretrhneš to!, ť. za vlasy poťahovať; deti sa ť-li za ruky; odb. ť. rúry, drôt zhotovovať predlžovaním

2. silou posúvať za sebou, premiestňovať al. ináč niečím pohybovať; konať takúto prácu: ť. sánky, čln; kôň nechce ť., ť. hore vrchom (na bicykli); ť. vodu pumpovať; ť. nohu za sebou pri chôdzi neohýbať v kolene; (nechcel ísť,) nasilu ho ť-li nútili ísť

3. hovor. expr. s vypätím pracovať, drieť: ť. za troch, nevládze ť. od rána do večera

4. namáhať, napínať (zrak): svetlo, farba, vzorka ť-á oči

5. posúvaním po povrchu viesť istým smerom: ť. sláčik, štetec, rovno ť-né čiary; ť. pešiakom

6. vyťahovať (význ. 1), vyberať: ť. žreb, kartu, otázku; ť. zub

7. prúdiť (význ. 2), viať, preťahovať: z hory ť-á príjemný chlad; neos.: zavri, ť-á! v peci dobre (ne)ť-á (nie) je dobrý ťah

8. vdychovať (význ. 1), vťahovať: ť. z fajky; expr. ť. rovno z fľaše hltavo piť

9. expr. preťahovať (význ. 8), predlžovať: ť. rokovanie donekonečna; (na plese) ť-li až do rána

10. lákať (význ. 1), vábiť: neos. ť-á ho domov; ide, kde ho srdce ť-á kde túži ísť

11. (rozvláčne) spievať, vyťahovať: falošne ť.

ť. za jeden povraz vzájomne sa podporovať, pomáhať si; expr. ť. niekoho za nos klamať; ť. → nohy za sebou; ť. sa s niekým za prsty mať spory, nedorozumenia; ť. za kratší koniec byť v nevýhode; ť. niekoho z bryndze, z kaše pomáhať mu z nepríjemnej situácie; ť. za niekoho (horúce) → gaštany z ohňa; ť. rozumy z niekoho vyzvedať sa, vypytovať sa; ť. z niekoho niečo (ako) kliešťami ťažko sa dozvedať;

opak. ťahávať -a

// ťahať sa

1. byť posúvaný (ťahom), vláčiť sa, vliecť sa: ť-á sa za ňou vlečka, závoj

2. expr. mať spor, naťahovať sa, dohadovať sa: nebudem sa s tebou ť.

3. expr. namáhať sa, naťahovať sa: ť. sa s kufrom

4. rozprestierať sa (po dĺžke): dolina sa ť-á smerom na sever

5. popínať sa, vinúť sa: po múre sa ť-á vinič

6. byť vláčny: med, cesto, lep sa ť-á

7. expr. vliecť sa (význ. 2): ť-á sa z práce ustatý

8. expr. preťahovať sa, vliecť sa (význ. 3): proces sa ť-á už druhý rok

niečo sa ť-á ako červená → niť niečím; ť-á sa s tým ako smola dlho mu to trvá, je pomalý;

opak. k 1 – 3, 5 – 7 ťahávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ťahať ‑á ‑ajú nedok.; ťahať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiťchlopotiť saklopotiťklopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrkuexpr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať saplahočiť sarobotiťnádenníčiťexpr. al. hist. robotovaťhovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri strojihovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za trochexpr.: katovať sastrháňať saexpr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v banisubšt. makať

2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1


dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliťsmoliťdrúľaťcmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigaretyexpr. zried. bagovať (Sloboda)trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahaťpoťahovať: ťahá už desiatu cigaretupejor.: kadiťčmudiťdymiťsmradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchaťexpr.: bafaťbafkaťpufkaťpipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačkyexpr. pobafkávať (si)zried. fajkaťpren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočkyexpr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)


fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


kľukatiť sa kľukato, so zákrutami sa rozprestierať po dĺžke • hadiť sakrútiť sa: cesta, chodník sa kľukatí, hadí, krúti pred namivinúť saťahať sa (so zákrutami): rieka sa v diaľke kľukato vinie; cestička sa ťahá medzi skalami

p. aj krútiť sa 2


mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamujeopájaťopantávať: les ho opantával opojnou vôňouhovor. šialiť: víno šiali hlavuexpr.: omračovaťomárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniazevábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebeťahať: ťahal informácie od kolegovexpr.: drankaťdrančaťpýtkaťvyťahovaťhovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekohokniž.: lúdiťvyludzovať

3. p. klamať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ťahať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo za čo; koho, čo) držiac poťahovať: ž. niekoho za uši, ť. niekoho za rukáv, za kabát, za rameno; ť. niekoho za šticu, za vlasy šklbať, šticovať; Ťahal na seba perinu. (Taj.)

2. (čo, koho) vliecť za sebou: ť. sánky, ť. niečo na povrázku, na motúzku; Chlapci ťahali vozík. (Fr. Kráľ) „Len už poď domov,“ ťahala ho richtárka na ceste. (Taj.)

hovor. ť. niekoho niekam za vlasy nasilu viesť; ť. niekoho po súdoch súdiť sa; ť. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným; arch. ť. niekoho na otázku (Tim.) spytovať sa ho na niečo; ledva ťahá nohy za sebou s námahou, namáhavo kráča, vlečie sa; ť. niekoho za nos, za nosom klamať, zavádzať; ť. niekomu medové motúziky (povrázky) popod nos dráždiť sľubmi;

3. (čo i bezpredm.) konať nejakú prácu vlečením, pohybovaním niečoho: traktor ťahá vlečku; Kone ťahali bričku. (Vaj.) Len tomu koňovi najviac nakladajú, ktorý ťahá najlepšie. (Tat.); ť. vodu pumpovať, čerpať; ť. pílu píliť; ť. mechy (na organe); ť. harmoniku hrať na harmonike; pren. šport. slang. ť. útok viesť útok, napr. pri futbale al. hokeji

hovor. ť. za jeden povraz (koniec) vzájomne sa podporovať, spolupracovať, sledovať spoločný záujem; hovor. expr. jeden ťahá čihí (hijó), druhý hota nezhodnú sa; Každý ťahal v inú stranu (Kuk.) išiel za svojím záujmom, ináč konal. Všetci spolu ťahajú (Min.)zajedno, zhodujú sa; za kratšie ť. vyhýbať sa práci;

4. expr. pracovať s námahou, s vypätím síl, drieť: Za všetkých ťahať nebudeme. (Urb.) Ťahá ako koník. (Taj.)

5. hovor. namáhať, napínať: svetlo, farba ťahá oči;

6. (čo) ťahom dostávať von, vyberať zniekade, vyťahovať: ť. lós, žreb; ť. kartu (pri hre); ť. otázku (pri skúške); ť. niekomu zub trhať; ťahať písmo z vačku (Vaj); pren. zastar. Žena gazduje, on v meste ťahá plácu (Kuk.) poberá plat.

hovor. expr. ť. niekoho z bryndze (z blata, z kaše) pomáhať niekomu z nepríjemnej situácie; ť. rozumy (tajomstvá) z niekoho vyzvedať sa; ť. z niekoho groš (Jégé) mámiť, usilovať sa dostať peniaze; ť. z niekoho niečo ako kliešťami s námahou sa od niekoho niečo dozvedať. vyzvedať sa;

7. (čo) vyrábať, zhotovovať rozťahovaním: ť. drôty; ť. vlákna; kuch. slang. ť. štrúdle (Tim.) vyťahovať cesto na závin;

8. viať, prúdiť: Z hory ťahal voňavý chlad. (Ondr.); neos. Ťahá — zavri oblok! (Vaj.) je prievan.

9. (čo i bezpredm.) vťahovať, vdychovať. sať: ť. z fajky fajčiť; Ondro ťahá do seba príjemnú vôňu dobrej polievky. (Tim.) Sŕňa schytilo cumlík do papuľky a ťahalo, ťahalo. (Mor.)

10. hovor. expr. ísť, kráčať, stúpať: Každý ťahá svojou cestou. (Kal.) Už aj ja domov ťahám. (Sládk.) Videl som ho, že hore dolinou ťahá. (Lask.)

11. (koho) lákať, vábiť, priťahovať: Robí všetko, k čomu ju vôľa ťahá. (Jégé) Srdcia nás ťahali do Tisovca. (Vans.)

12. (čo i bezpredm.) zdĺhavo, rozvláčne (až nepekne) spievať: ť. nôtu, melódiu, ť. pieseň; Otec ťahal hlbokým, miestami falošným hlasom. (Al.)

13. zried. (o vtákoch a zvieratách) hromadne, vo väčšom množstve sa premiesťovať, sťahovať sa, tiahnuť: Najviac mi je ľúto, keď sa začína zima odberať a prvé sluky ťahajú. (Vaj.)

|| ťahať sa

1. navzájom sa poťahovať, preťahovať, obyč. za ruky: Jedni sa za prsty ťahajú, druhí šibenice preskakujú. (Lask.)

expr. ť. sa s niekým za prsty mať spory, škriepky;

2. expr. (s kym, o čo) prieť sa, naťahovať sa: ťahať sa o kufor (Jil.); Nebudem sa s tebou ťahať. (Jes.)

3. expr. (s čím) namáhať sa, naťahovať sa: ťahať sa s kufrom (Žáry); Ťahá sa s mechmi. (Min.)

4. byť vláčny, ťahavý: lep, smola sa ťahá; med, sirup sa ťahá; Pálené je samý med a škorica, mohol bys’ ho strihať, tak sa ťahá. (Tim.)

5. byť rozložený na väčšom priestore, najmä po dĺžke, rozprestierať sa, rozkladať sa, šíriť sa, vinúť sa: Rimavská dolina ťahá sa od Tisovca až k Rimavskej Sobote. (Vaj.) Popri ceste ťahajú sa rady stromov. (Kuk.) Hore stenou sa ťahá zimozel. (Vaj.) Hmla sa ťahá po zemi. (Urb.) Vôňa sa ťahala vzduchom. (Jes.); pren. Zúfalstvo sa ťahalo z domu do domu. (Fig.)

6. hovor. pomaly kráčať, uberať sa: Ukradomky sa ťahal do dvora. (Taj.) Anula sa ťahá už zrána ustatá. (Laz.) Jano sa po nedeliach ťahá do Orendáčov. (Tat.)

7. (o čase) pomaly sa míňať, plynúť: Čas sa ťahal ani smola. (Ráz.) Dni sa ťahali ako med. (Jil.)

8. dlho trvať, byť zdĺhavý, preťahovať sa: Proces sa už štrnásť rokov ťahá. (Stod.) A voľba sa len ťahá do nekonečna. (Podj.)

Morfologický analyzátor

ťahať nedokonavé sloveso
(ja) ťahám VKesa+; (ty) ťaháš VKesb+; (on, ona, ono) ťahá VKesc+; (my) ťaháme VKepa+; (vy) ťaháte VKepb+; (oni, ony) ťahajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) ťahal VLesam+; (ona) ťahala VLesaf+; (ono) ťahalo VLesan+; (oni, ony) ťahali VLepah+;
(ty) ťahaj! VMesb+; (my) ťahajme! VMepa+; (vy) ťahajte! VMepb+;
(nejako) ťahajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor