Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská

ťažký ťažší príd.

1. kt. má veľkú hmotnosť, váhu, op. ľahký: ť. náklad, ť. kufor; ť. priemysel vyrábajúci výr. prostriedky; ť-é strojárstvo vyrábajúce veľké stroje a úplné zariadenia závodov; voj. ť-é zbrane s veľkým kalibrom; chem.: t. vodík izotop vodíka, deutérium; ť-á voda zlúčenina ťažkého vodíka s kyslíkom; šport. ť-á atletika vzpieranie, zápasenie, pästiarstvo

2. vyrobený z ťažkých materiálov, masívny, op. ľahký: ť. nábytok, ť. brokátový záves;

pren. ť-á ruka

3. namáhavý, neľahký, vyčerpávajúci, op. ľahký: ť-á práca, ť. problém, ť. život; ť-é podmienky zlé, op. dobré

4. kt. má intenzívny účinok, silný, veľký: ť-á porážka, ť. trest, ť-á choroba; ť. zápach; ť. vzduch ťažko dýchateľný; ť-é jedlo ťažko stráviteľné

5. bolestne doliehajúci, ťaživý, tiesnivý: ť-é následky, ť. osud, ť-é časy, ť-é myšlienky, ť-é sny

6. hovor. expr., často iron. významný, dôležitý: ť. káder, ť-á šarža; ť. frajer veľký

expr. ť. ako cent, ako hrom veľmi; mať ť-é viečka byť ospalý; má ť. → jazyk; ť-é peniaze veľká suma; (ne)robiť si ť-ú hlavu z niečoho (ne)robiť si starosti; s ť-m srdcom nerád; mať na niekoho ť-é srdce hnevať sa naňho, zazlievať mu; (je to preňho) ť. úder veľké nešťastie;

ťažko

I. ťažšie prísl. k 1 – 5 i vetná prísl. k 1, 3: ť. dosadnúť; ť. pracovať, ť. chápať; ť. chorý, ť. dostupný, ť. stráviteľný; ť. mu to padlo; je mu ť. od žalúdka; s tebou je ť. nedá sa dohodnúť

horko-ť. ledva, len-len; je mu ť. na srdci, pri srdci, okolo srdca je smutný;

ťažkosť -i ž.

1. k ťažký: ť. nákladu, skúšky, obete

2. obyč. mn. čo sťažuje priebeh, fungovanie; nepríjemnosti: finančné, zdravotné t-i; zvládnuť nápor bez t-í

II. ťažko čast. vyj. pochybnosť, nedôveru, sotva, asi nie: prídeš? – asi ť.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ťažký ťažší; ťažko prísl. i čast.; ťažkosť ‑i ‑í ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osobapodstatnýzávažnývážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vecstrategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické surovinyexponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkciarozhodnýrozhodujúcikniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamihživotný (životne dôležitý): urobiť životný krokpredný: sú aj prednejšie vecizastar. značný: značný človek (Vajanský)mnohovýznamnýexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)

p. aj cenný

2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správaniehovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéfexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)


kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúciosudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľakalamitnýhavarijnýkolíznykrízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomerynepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenianebezpečnýhrozivýhovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledéťažkývážnyzlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časochhovor. expr.: naklonenýnahnutý: je to nahnuté


masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar al. veľmi veľký celok (op. malý) • mohutnýobrovský: masívne, mohutné, obrovské braloveľký: masívna, veľká stavbahrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu

2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký) • pevnýmocnýsilný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľhrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťazťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána


namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažkýneľahkýobťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasuvyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníkaúnavnýunavujúciúmornýzastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová)úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zranenéhoprácnyexpr.: lopotnýkrvopotnýmozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná prácakniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o sloboduexpr. zried.: znojnýpotnýzried. potutvárny


náročný 1. ktorý má veľké nároky, želania, požiadavky; svedčiaci o veľkých nárokoch (op. nenáročný, skromný) • neskromný: je náročný voči sebe aj ostatným; náročné, neskromné publikum; mať neskromné predstavy o životepožadovačný (majúci veľké nároky v prospech seba): požadovačné dieťa

2. vyžadujúci veľa námahy, úsilia, zručnosti, času, peňazí a pod. (op. nenáročný, jednoduchý) • ťažkýneľahký: podarilo sa vyriešiť náročný, ťažký problém; ťažká, neľahká prácazložitýkomplikovaný: variť zložité, komplikované jedlá; zložitá, komplikovaná úlohanevďačný (prinášajúci úspech až po veľkej námahe): náročná, nevďačná prácazried.: náročivýnáročitý (Šoltésová, Rysuľa)


nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály


neobratný ktorý nemá dostačujúcu obratnosť v pohyboch al. v konaní; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. obratný) • neohybnýnepružný: neobratný, neohybný cvičenec; mať neohybné, nepružné kosti; byť nepružný v obchodovaníexpr. drevený: byť drevený vo vyjadrovanínešikovnýnemotorný (op. šikovný): vystrúhal neobratnú, nešikovnú poklonu; nešikovný, nemotorný predavač; nemotorné výhovorky (op. vynachádzavé) • ťarbavýexpr. cápavý (bez potrebného tempa, bez pohotovosti; op. rýchly, pohotový): neobratná, ťarbavá, cápavá chôdza dieťaťaťažkopádny (neobratný v myslení): dávať ťažkopádne odpovede (op. pohotové) • nedvižný (neobratný v konaní, rozhodovaní): nedvižný manažmentneuhladenýexpr. hranatý (bez ladnosti, bez kultivovaného, hladkého plynutia): hranaté pohyby tanečníka; neuhladený, hranatý spôsob vyjednávanianezručný (obyč. ak ide o malú skúsenosť): nezručný kosecexpr.: galbavýkyptavýgrambľavýkľavý (obyč. čo sa týka ručne vykonávaných pracovných úkonov): galbavý, kyptavý pomocník; grambľavá, kľavá kuchárkahovor. expr.: neohrabanýneokresanýneotesanýneogabaný (v spoločnosti; op. uhladený): má neohrabané, neokresané vystupovanie; neotesané, neogabané správanieneumelýpren. ťažký (málo vycvičený, vyškolený; svedčiaci o tom): list napísaný neumelou, ťažkou rukou

p. aj nešikovný


nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivýneprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná dobaškodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmusnedobrýkniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyvneradostnýneutešenýzlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešenánešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolnostínepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojemnevýhodnýnevhodnýnevyhovujúcineželateľnýnežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyvnelichotivýneuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivázápornýnegatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažkýexpr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnostipren. macošský

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ťažký, 2. st. ťažší príd.

1. majúci veľkú fyzickú váhu (op. ľahký): ť. náklad, ť. čakan, ť-á reťaz; ť. ako cent; ť-é mraky veľké; ť. kov majúci veľkú špecifickú váhu; chem. ť. vodík izotop vodíka o atómovej váhe 2,0142; ť-á voda obsahujúca atómy ťažkého vodíka; voj. ť-é delo veľkého kalibru; voj. ť. guľomet väčšieho kalibru; voj. ť-é delostrelectvo; ť. priemysel banský, hutnícky, železiarsky a oceliarsky; ť-é strojárstvo vyrábajúce veľké stroje a zbrane; šport. ť-á váha v pästiarstve, v zápasení, vo vzpieraní váha nad 82,5 kg; ť-á atletika súhrnné označenie športových disciplín vyžadujúcich predovšetkým telesnú silu; metr. ť-á doba taktu prízvučná, téza; hud. ť-á doba prízvučná, pôdohosp. ť-á pôda majúca veľkú súdržnosť (ílovitá, bez piesku)

robiť si z niečoho ť-ú hlavu robiť si starosti; mať ť-ú hlavu byť opitý; byť veľmi unavený, ospanlivý; mať ť-é srdce na niekoho hnevať sa, zazlievať niečo niekomu; hovor. expr. ť-é peniaze veľa peňazí;

2. majúci veľkú váhu, veľký objem a budiaci pritom dojem mohutnosti, niekedy i ťažkopádnosti: ť-é vráta (Jégé); Pri ťažkých dubových stoloch sedeli zväčša mladí ľudia. (Zúb.);

pren. nevládny; nemotorný: ť-á ruka, ť-énohy, ť. krok;

3. vyžadujúci . veľké úsilie, námahu, svedčiaci o veľkom úsilí: ť-á práca, ť-á cesta, ť-á túra; ť. boj, ť. dych, chrapot, ť. vzdych; Každý začiatok je ťažký. (prísl.)

4. ťažko pochopiteľný, zrozumiteľný, ťažko riešiteľný: ť. problém, ť-á úloha, ť-á skúška; ť-á téma, ť-á hudba: ť-á reč- ktorá sa dá ťažko naučiť

ť. oriešok zložitý problém;

5. ťažko stráviteľný: ť-é jedlo, ť-á strava, ť-é mäso; ť-é víno s väčším obsahom alkoholu;

6. majúci silný, obyč. nepríjemný účinok, prenikavý, silný, veľký: ť-á porážka; ť-é obete; ť-é starosti; ť. trest, ť. omyl, ť. hriech; ť. previnilec; ž. zápach, ť. vzduch, ť-á vôňa; ť. úraz, ť-á choroba, ť-é zranenie;

7. nepriaznivý, plný starostí, utrpenia, bolesti, nešťastný, smutný: ť. život, ť-é časy, ť-á chvíľa, ť-é položenie, ť. osud

Morfologický analyzátor

ťažký prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) ťažký; (bez) ťažkého; (k) ťažkému; (vidím) ťažkého; (o) ťažkom; (s) ťažkým;

(dvaja) ťažkí; (bez) ťažkých; (k) ťažkým; (vidím) ťažkých; (o) ťažkých; (s) ťažkými;


(jeden) ťažší; (bez) ťažšieho; (k) ťažšiemu; (vidím) ťažšieho; (o) ťažšom; (s) ťažším;

(traja) ťažší; (bez) ťažších; (k) ťažším; (vidím) ťažších; (o) ťažších; (s) ťažšími;


(jeden) najťažší; (bez) najťažšieho; (k) najťažšiemu; (vidím) najťažšieho; (o) najťažšom; (s) najťažším;

(dvaja) najťažší; (bez) najťažších; (k) najťažším; (vidím) najťažších; (o) najťažších; (s) najťažšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) ťažký; (bez) ťažkého; (k) ťažkému; (vidím) ťažký; (o) ťažkom; (s) ťažkým;

(dva) ťažké; (bez) ťažkých; (k) ťažkým; (vidím) ťažké; (o) ťažkých; (s) ťažkými;


(jeden) ťažší; (bez) ťažšieho; (k) ťažšiemu; (vidím) ťažší; (o) ťažšom; (s) ťažším;

(tri) ťažšie; (bez) ťažších; (k) ťažším; (vidím) ťažšie; (o) ťažších; (s) ťažšími;


(jeden) najťažší; (bez) najťažšieho; (k) najťažšiemu; (vidím) najťažší; (o) najťažšom; (s) najťažším;

(tri) najťažšie; (bez) najťažších; (k) najťažším; (vidím) najťažšie; (o) najťažších; (s) najťažšími;


ženský rod

(jedna) ťažká; (bez) ťažkej; (k) ťažkej; (vidím) ťažkú; (o) ťažkej; (s) ťažkou;

(dve) ťažké; (bez) ťažkých; (k) ťažkým; (vidím) ťažké; (o) ťažkých; (s) ťažkými;


(jedna) ťažšia; (bez) ťažšej; (k) ťažšej; (vidím) ťažšiu; (o) ťažšej; (s) ťažšou;

(štyri) ťažšie; (bez) ťažších; (k) ťažším; (vidím) ťažšie; (o) ťažších; (s) ťažšími;


(jedna) najťažšia; (bez) najťažšej; (k) najťažšej; (vidím) najťažšiu; (o) najťažšej; (s) najťažšou;

(štyri) najťažšie; (bez) najťažších; (k) najťažším; (vidím) najťažšie; (o) najťažších; (s) najťažšími;


stredný rod

(jedno) ťažké; (bez) ťažkého; (k) ťažkému; (vidím) ťažké; (o) ťažkom; (s) ťažkým;

(štyri) ťažké; (bez) ťažkých; (k) ťažkým; (vidím) ťažké; (o) ťažkých; (s) ťažkými;


(jedno) ťažšie; (bez) ťažšieho; (k) ťažšiemu; (vidím) ťažšie; (o) ťažšom; (s) ťažším;

(tri) ťažšie; (bez) ťažších; (k) ťažším; (vidím) ťažšie; (o) ťažších; (s) ťažšími;


(jedno) najťažšie; (bez) najťažšieho; (k) najťažšiemu; (vidím) najťažšie; (o) najťažšom; (s) najťažším;

(štyri) najťažšie; (bez) najťažších; (k) najťažším; (vidím) najťažšie; (o) najťažších; (s) najťažšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŤAŽKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 468×, celkový počet lokalít: 123, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 33×;
MAZORNÍKOVO (obec BREZNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 29×;
JÁNOŠOVKA (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 25×;
MEDVEĎOV (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 17×;
KRÁM (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 15×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 15×;
DOBROČ (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 13×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 12×;
DIVINA, okr. ŽILINA – 11×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 10×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor