Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj ssn hssj priezviská

ťažký ťažší príd.

1. kt. má veľkú hmotnosť, váhu, op. ľahký: ť. náklad, ť. kufor; ť. priemysel vyrábajúci výr. prostriedky; ť-é strojárstvo vyrábajúce veľké stroje a úplné zariadenia závodov; voj. ť-é zbrane s veľkým kalibrom; chem.: t. vodík izotop vodíka, deutérium; ť-á voda zlúčenina ťažkého vodíka s kyslíkom; šport. ť-á atletika vzpieranie, zápasenie, pästiarstvo

2. vyrobený z ťažkých materiálov, masívny, op. ľahký: ť. nábytok, ť. brokátový záves;

pren. ť-á ruka

3. namáhavý, neľahký, vyčerpávajúci, op. ľahký: ť-á práca, ť. problém, ť. život; ť-é podmienky zlé, op. dobré

4. kt. má intenzívny účinok, silný, veľký: ť-á porážka, ť. trest, ť-á choroba; ť. zápach; ť. vzduch ťažko dýchateľný; ť-é jedlo ťažko stráviteľné

5. bolestne doliehajúci, ťaživý, tiesnivý: ť-é následky, ť. osud, ť-é časy, ť-é myšlienky, ť-é sny

6. hovor. expr., často iron. významný, dôležitý: ť. káder, ť-á šarža; ť. frajer veľký

expr. ť. ako cent, ako hrom veľmi; mať ť-é viečka byť ospalý; má ť. → jazyk; ť-é peniaze veľká suma; (ne)robiť si ť-ú hlavu z niečoho (ne)robiť si starosti; s ť-m srdcom nerád; mať na niekoho ť-é srdce hnevať sa naňho, zazlievať mu; (je to preňho) ť. úder veľké nešťastie;

ťažko

I. ťažšie prísl. k 1 – 5 i vetná prísl. k 1, 3: ť. dosadnúť; ť. pracovať, ť. chápať; ť. chorý, ť. dostupný, ť. stráviteľný; ť. mu to padlo; je mu ť. od žalúdka; s tebou je ť. nedá sa dohodnúť

horko-ť. ledva, len-len; je mu ť. na srdci, pri srdci, okolo srdca je smutný;

ťažkosť -i ž.

1. k ťažký: ť. nákladu, skúšky, obete

2. obyč. mn. čo sťažuje priebeh, fungovanie; nepríjemnosti: finančné, zdravotné t-i; zvládnuť nápor bez t-í

II. ťažko čast. vyj. pochybnosť, nedôveru, sotva, asi nie: prídeš? – asi ť.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ťažký ťažší; ťažko prísl. i čast.; ťažkosť ‑i ‑í ž.

ťažký -ká -ké 2. st. ťažší príd.

-ký/623125±2138 1.58: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 357320→357328
+1515
−1514
veľ/35521±829 slovens/18108±460 rovna/8200 obrovs/6800 vyso/6711 politic/6204 ľuds/5309 ťaž/5233 historic/4604 americ/4217 ekonomic/3950 širo/3933 nemec/3626 čes/3519 (3266/241393)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osobapodstatnýzávažnývážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vecstrategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické surovinyexponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkciarozhodnýrozhodujúcikniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamihživotný (životne dôležitý): urobiť životný krokpredný: sú aj prednejšie vecizastar. značný: značný človek (Vajanský)mnohovýznamnýexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)

p. aj cenný

2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správaniehovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéfexpr. predôležitý (veľmi dôležitý)


kritický2 ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúciosudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľakalamitnýhavarijnýkolíznykrízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomerynepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenianebezpečnýhrozivýhovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledéťažkývážnyzlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časochhovor. expr.: naklonenýnahnutý: je to nahnuté


masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar al. veľmi veľký celok (op. malý) • mohutnýobrovský: masívne, mohutné, obrovské braloveľký: masívna, veľká stavbahrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu

2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký) • pevnýmocnýsilný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľhrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťazťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána


namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažkýneľahkýobťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasuvyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníkaúnavnýunavujúciúmornýzastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová)úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zranenéhoprácnyexpr.: lopotnýkrvopotnýmozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná prácakniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o sloboduexpr. zried.: znojnýpotnýzried. potutvárny


náročný 1. ktorý má veľké nároky, želania, požiadavky; svedčiaci o veľkých nárokoch (op. nenáročný, skromný) • neskromný: je náročný voči sebe aj ostatným; náročné, neskromné publikum; mať neskromné predstavy o životepožadovačný (majúci veľké nároky v prospech seba): požadovačné dieťa

2. vyžadujúci veľa námahy, úsilia, zručnosti, času, peňazí a pod. (op. nenáročný, jednoduchý) • ťažkýneľahký: podarilo sa vyriešiť náročný, ťažký problém; ťažká, neľahká prácazložitýkomplikovaný: variť zložité, komplikované jedlá; zložitá, komplikovaná úlohanevďačný (prinášajúci úspech až po veľkej námahe): náročná, nevďačná prácazried.: náročivýnáročitý (Šoltésová, Rysuľa)


nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály


neobratný ktorý nemá dostačujúcu obratnosť v pohyboch al. v konaní; svedčiaci o tejto vlastnosti (op. obratný) • neohybnýnepružný: neobratný, neohybný cvičenec; mať neohybné, nepružné kosti; byť nepružný v obchodovaníexpr. drevený: byť drevený vo vyjadrovanínešikovnýnemotorný (op. šikovný): vystrúhal neobratnú, nešikovnú poklonu; nešikovný, nemotorný predavač; nemotorné výhovorky (op. vynachádzavé) • ťarbavýexpr. cápavý (bez potrebného tempa, bez pohotovosti; op. rýchly, pohotový): neobratná, ťarbavá, cápavá chôdza dieťaťaťažkopádny (neobratný v myslení): dávať ťažkopádne odpovede (op. pohotové) • nedvižný (neobratný v konaní, rozhodovaní): nedvižný manažmentneuhladenýexpr. hranatý (bez ladnosti, bez kultivovaného, hladkého plynutia): hranaté pohyby tanečníka; neuhladený, hranatý spôsob vyjednávanianezručný (obyč. ak ide o malú skúsenosť): nezručný kosecexpr.: galbavýkyptavýgrambľavýkľavý (obyč. čo sa týka ručne vykonávaných pracovných úkonov): galbavý, kyptavý pomocník; grambľavá, kľavá kuchárkahovor. expr.: neohrabanýneokresanýneotesanýneogabaný (v spoločnosti; op. uhladený): má neohrabané, neokresané vystupovanie; neotesané, neogabané správanieneumelýpren. ťažký (málo vycvičený, vyškolený; svedčiaci o tom): list napísaný neumelou, ťažkou rukou

p. aj nešikovný


nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivýneprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná dobaškodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmusnedobrýkniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyvneradostnýneutešenýzlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešenánešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolnostínepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojemnevýhodnýnevhodnýnevyhovujúcineželateľnýnežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyvnelichotivýneuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivázápornýnegatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažkýexpr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnostipren. macošský

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ťažký, 2. st. ťažší príd.

1. majúci veľkú fyzickú váhu (op. ľahký): ť. náklad, ť. čakan, ť-á reťaz; ť. ako cent; ť-é mraky veľké; ť. kov majúci veľkú špecifickú váhu; chem. ť. vodík izotop vodíka o atómovej váhe 2,0142; ť-á voda obsahujúca atómy ťažkého vodíka; voj. ť-é delo veľkého kalibru; voj. ť. guľomet väčšieho kalibru; voj. ť-é delostrelectvo; ť. priemysel banský, hutnícky, železiarsky a oceliarsky; ť-é strojárstvo vyrábajúce veľké stroje a zbrane; šport. ť-á váha v pästiarstve, v zápasení, vo vzpieraní váha nad 82,5 kg; ť-á atletika súhrnné označenie športových disciplín vyžadujúcich predovšetkým telesnú silu; metr. ť-á doba taktu prízvučná, téza; hud. ť-á doba prízvučná, pôdohosp. ť-á pôda majúca veľkú súdržnosť (ílovitá, bez piesku)

robiť si z niečoho ť-ú hlavu robiť si starosti; mať ť-ú hlavu byť opitý; byť veľmi unavený, ospanlivý; mať ť-é srdce na niekoho hnevať sa, zazlievať niečo niekomu; hovor. expr. ť-é peniaze veľa peňazí;

2. majúci veľkú váhu, veľký objem a budiaci pritom dojem mohutnosti, niekedy i ťažkopádnosti: ť-é vráta (Jégé); Pri ťažkých dubových stoloch sedeli zväčša mladí ľudia. (Zúb.);

pren. nevládny; nemotorný: ť-á ruka, ť-énohy, ť. krok;

3. vyžadujúci . veľké úsilie, námahu, svedčiaci o veľkom úsilí: ť-á práca, ť-á cesta, ť-á túra; ť. boj, ť. dych, chrapot, ť. vzdych; Každý začiatok je ťažký. (prísl.)

4. ťažko pochopiteľný, zrozumiteľný, ťažko riešiteľný: ť. problém, ť-á úloha, ť-á skúška; ť-á téma, ť-á hudba: ť-á reč- ktorá sa dá ťažko naučiť

ť. oriešok zložitý problém;

5. ťažko stráviteľný: ť-é jedlo, ť-á strava, ť-é mäso; ť-é víno s väčším obsahom alkoholu;

6. majúci silný, obyč. nepríjemný účinok, prenikavý, silný, veľký: ť-á porážka; ť-é obete; ť-é starosti; ť. trest, ť. omyl, ť. hriech; ť. previnilec; ž. zápach, ť. vzduch, ť-á vôňa; ť. úraz, ť-á choroba, ť-é zranenie;

7. nepriaznivý, plný starostí, utrpenia, bolesti, nešťastný, smutný: ť. život, ť-é časy, ť-á chvíľa, ť-é položenie, ť. osud

češký p. ťažký

ťažký [ťa-, te-, ce-] príd
1. kt. má veľkú hmotnosť, váhu: ruka rozeznáwa dotyknutim wecy hladke a drsnate, težke a lehke (OP 1685); colosseus: gako gedna weliká modla aneb socha ťažká; gravis miles: ťažssky wogák, zbrógny v ťažkom brnení (KS 1763); semeno na sgata nech gest dozrele, plne, teške, masne, huste a pekneg barwi žiweg (PR 18. st); caieta: težky železny bocygan (LD 18. st);
x. pren mne spatril pod tesskjm yarmem klassterskeho zakona wezjcjho (WO 1670) náročným, vyžadujúcim veľké obete;
L. s ť-ým ťažko, sotva: na večej stranky mnohym obyvatelom satne se s teškým vratilo, zarobky žadne niemame (KOSORÍN 17. st)
F. ť-é srdce činiť komu spôsobovať trápenie niekomu: strassi-ly tebe satanass, z mnohym swym pokussenym tezke tobe srdce čynice, vteč ty a schowag se do otewreneho boku Krista Pana (AgS 1708) mať ť-é srdce na koho zazlievať niečo niekomu: na ginssiho nema tažkuo srdce krome na Koziarouho Martina; gistj čas do wadj strany gisteho blata s nou prigduce do nemocj upadol a len na nu tasskuo srdce mal (KRUPINA 1740);
x. ( 1741) hrozne slowo, težssi nad wssecko olowo (GŠ 1758) náramne ťažké
2. vyrobený z ťažšieho materiálu, pevný, masívny: z pekneho s tesskeho platna rukawcze (KLOBUŠICE 1670); musim pripomenut, aby dlchssa a tasskegssa trdlica byla (WL 1789)
3. (o žene) ťarchavá, samodruhá: lyde pravya, že by od sveho otcza zostala samodruha aneb tažka (FOLKUŠOVÁ 1586 E); preg že gsem tepru tesska od Yanczjho, pacholka Weresswarjho (TRENČÍN 1616); wedy-ly, že lonskeho roku Juditha Somogy tezka byla, a czo slyssely o porodje lonegssyho djtete (SKALICA 1616); z muža, kteréhož tí weci sú, ťažká sem zostala (GV 1755)
4. namáhavý, únavný, vyčerpávajúci: w tesskjch sprawach a prech rakosse se zwolavagj (KoB 1666); kdy remeslnik nowu tessu a kunsstownegssy pracy kona a podstupi, techdy y plat za takowu praczi ma powissowan biti (CA 1698); tesska wec gest starym noham po pisku choditi, ale težssa pokognemu z gazyčnicu žiti (GV 1755); nyepratzelom, ktori bi nahle rozchvátali nasú tseskú prátzu (RSP 1758); angustia vel difficultas urinae: ťažsske ssťáni (KS 1763); (poddaní) za deset dni tu furu odbawja cestu welmi twrdu a tessku prez mnohe wrchi (KOJŠOV 1772)
5. veľký, silný, závažný: chticze pak ti pani haytmani takowym tiesskym zalobam gistu recz zwedieti, dali znowu prawo na zamku Likawe osaditi (P. ĽUPČA 1543); ja Matiass Mraz ze Sswabu, wyducze swogu tessku psotu, nemocz a swu negystu hodinu sweho duchu, totyz smrty, vmynil gsem testament vczinitj (D. VES 1568 E); virulentia: ťažsská wúňa, ťažssky puch (KS 1763); tesskeho wina peni zbieragu sa okolo kragu (VK 1764); cirkewné práwo mnohé a tešké pokuti úžerníkum ustanowilo; zbogníci, lúpežníci a giní ťešký zločinci (BN 1796)
L. ť-á nemoc med epilepsia: Mahomet wimislil sobe nowe naboženstwj, kdy chorowal na tessku nemoc (:kaduk:) (OP 1685); o težke nemocy neb chytlance (:epilepsia:) (HT 1760)
F. čim se kdo wižssj wynassi, tym pad geho býwa težssi (SN 1678)
6. bolestne doliehajúci, ťaživý: ya bich se dawno byl musyl pozbity wsseho stateczku meho w tito pominule časy, dosty twrde a tiesske, do kterich sme bily upadly (ŽILINA 1647); gako kdo z tasského sna k sebe se nawracá (PT 1778)
P. atpn Mikulass Tessky (v Hájnikoch 1556)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŤAŽKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 468×, celkový počet lokalít: 123, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 33×;
MAZORNÍKOVO (obec BREZNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 29×;
JÁNOŠOVKA (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 25×;
MEDVEĎOV (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 17×;
KRÁM (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 15×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 15×;
DOBROČ (obec ČIERNY BALOG), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 13×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 12×;
DIVINA, okr. ŽILINA – 11×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 10×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

ani dlhé ani ťažké ni longues ni difficiles
je niekedy veľmi ťažké est quelquefois bien difficile
je ťažký od pokladov est lourd de trésors
košmi je veľmi ťažké les hunes est très difficile
lebo všetko je ťažké car tout est dur
ťažkú hlavu ako hlavu cette tête lourde, comme
to bude dosť ťažké cela sera assez difficile
že je to ťažké que c'est dur
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu