Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

švihať nedok.

1. prudko pohybovať obyč. niečím pružným: š. prútom, bičom, chvostom; š. nohou, rukou;

pren. š. zrakom

2. biť, udierať obyč. niečím pružným, šibať, šľahať: š. koňa, š. korbáčom po chrbte; š. sa prútom

3. expr. veľmi rýchlo sa pohybovať; bežať, utekať: š. dolu kopcom; š-te! ponáhľajte sa! hovor. š. deväťdesiatkou;

dok. švihnúť -e -ú -hol

// švihnúť sa hovor. expr.

1. poponáhľať sa (význ. 1, 2): š-ite sa, lebo prídeme neskoro!

2. vytiahnuť sa (význ. 6), blysnúť sa: ten sa ale š-l!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
švihať ‑á ‑ajú nedok.

švihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok.


švihať sa -há sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa nedok.


švihať si -há si -hajú si -haj si! -hal si -hajúc si -hajúci si -hanie si nedok.

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákomšvihaťplieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčomšľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičomexpr.: šibkaťpošibkávaťpošibávaťsvižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostombičovaťkniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokovnár. šmihaťexpr. šprihať: blesky šprihajúbiťudieraťbubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1


šľahať 1. niečím pružným, ohybným prudko pohybovať a obyč. aj udierať; prudko dopadať: šľahať dobytok korbáčom; dážď šľahal do tvárešvihaťšibať (miernejšie): švihá prútom vo vzduchu; pes šibe chvostom; šibať dievčence šibákomexpr. zried. šľahotať: plamene vysoko šľahocúplieskať (vyvolávať pritom prenikavý zvuk): plieskať korbáčom; vietor plieskal do oblokovbičovať (obyč. šľahať bičom): zajatca dali bičovať; dážď bičuje telokniž. mrskaťnár. šprihať: oheň, blesk šprihal

p. aj biť

2. prudkými pohybmi spracúvať, kypriť • trepať: šľahať, trepať bielky na sneh; šľahať, trepať šľahačku, smotanu

3. p. hádzať 1


švihať 1. p. šibať 1 2. p. bežať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

švihať, -á, -ajú nedok.

1. (čím) prudko niečím pružným, ohybným pohybovať: š. prútom, trstenicou, bičom, korbáčom, š. lasom, š. šabľou; Sivky hádzali sa, len tak švihalo (Vaj.) rýchlo klusali.

2. (čo, koho, komu do čoho) biť, udierať, šibať, šľahať, obyč. niečím pružným, ohybným: š. psa; Zuza sa červenie, akoby ju prútom švihali. (Tim.) Haluze mu švihali do tváre. (Pláv.)

3. expr. veľmi rýchlo, prudko sa pohybovať, lietať, behať ap.: Vraník švihá hore vrchom. (Kub.) Po nebi švihajú lastovice. (Vaj.); pren. Jej sivé oči švihali po doline (Vaj.) pozerali sa;

dok. švihnúť

|| švihať sa (čim) biť sa, šľahať sa niečím pružným: š. sa bičom;

dok. švihnúť sa


švihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čim, zried. i čo) niečím pružným, ohybným prudko mávnuť, šľahnúť: š. bičom, paličkou, korbáčom, š. mečom, päsťou; [Janko] pochytí valašku, švihne ju v povetrí. (Lask.); pren. expr. š. na niekoho očami prenikavo sa pozrieť;

2. (čo, koho čím) niečím pružným, ohybným udrieť, šibnúť, šľahnúť: š. kone; [Ondro] švihol ju [Zuzu] po chrbte. (Tim.) Chytia makovú lokšu a švihnú ňou zaťa medzi oči. (Heč.); pren. Osud švihne ju prísne (Sládk.) stihne ju niečo ťažké, nepríjemné.

3. expr. veľmi rýchlo, prudko preletieť, prebehnúť, mihnúť sa: Okolo ucha švihla mi guľa. (Vaj.) Vtom švihne remeň a počne vyplácať. (Ráz.); pren. Jej oči švihli po doline (Vaj.) náhle, rýchlo sa pozrela. Polnocou švihol hvizd (Mih.) zaznel;

nedok. švihať

|| švihnúť sa

1. (čím) udrieť sa niečím pružným: š. sa bičom;

2. veľmi rýchlo, prudko, švihom sa pohnúť, prudko vybehnúť: Švihol sa z miesta junák mladý. (Hviezd.);

nedok. k 1 švihať sa

švihať ndk biť, udierať, šľahať: tak jich prodávali, po ringu vodili, karbáčmi švihali (HP 1758); icere virga vel flagro: sswihati (PD 18. st);
x. pren koho Buh miluge, toho tresce a swiha každeho, kereho za sjna prigima (CS 18. st); Buh nakladá gak otec zde s djtkámy swými, neb ge on hned prutj sswyhá milostnými, hned hogj a tessj slowy prigemnými (SF 18. st)
F. žena swym gazikem gako z byčem sswiha (GV 1755); -ávať frekv: cžim se wicz (kone) zmahagu, tahnut pospichagu, tim wice ge sswihawa (BV 1652); švihnúť dk (prútom) šľahnúť, udrieť: icere virga: sswihnauti (PD 18. st)

šwihať šwihať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu