švih
I. -u m.
1. švihnutie: š. prúta, š. bičom; tel. rýchly pohyb do krajnej polohy
2. hovor. sviežosť (význ. 1), ľahkosť, elegancia: (ne)mať š.;
švihový príd. k 1: š. krok
II. švih cit. naznač. švihnutie
švih -hu pl. N -hy m.
švih cit.
elegancia vyberaná vkusnosť v obliekaní, správaní, v úprave niečoho • elegantnosť: vždy sa vyznačoval eleganciou, elegantnosťou • uhladenosť: prepiata uhladenosť • ladnosť • grácia • graciozita • gracióznosť: pohybovať sa s ladnosťou, gráciou • vkus • vkusnosť: jej vkus v obliekaní je známy • šviháctvo (vypínavá elegancia) • hovor. švih: robiť niečo so švihom • hovor. šik (Vajanský) • hovor. expr. šmrnc: chýbal jej šmrnc
švác naznačuje úder al. hodenie • prask • prásk: švác, prásk kameňom do obloka • bác • fác • pác • bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte • plesk • šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch • šup • šups: šup(s) s ním rovno do vody • švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári
švih1 p. elegancia
švih2 p. švác
švih1, -u m.
1. prudký, rýchly pohyb, švihnutie: š. biča, prúta, trstenice, š. meča, š. ruky; ostrý, prudký š.;
tel. rýchly pohyb končatiny až do krajnej polohy: š-om zanožiť; v pästiarstve úder urobený napnutou rukou;
2. hovor. sviežosť, pružnosť, ľahkosť spojená s eleganciou: mat, nemať š.; obliekať sa so š-om; maľby robené so š-om;
švihový príd.: tel. š-á noha, ruka ktorá robí švih; š-é cviky, pohyby
švih2 cit. naznačuje šľahnutie, švihnutie: Odpáše si remeň dlhý — švih! čáp. (Ráz.-Mart.)