šupina -y obyč. mn. šupiny -pín ž.
1. zrohovatené doštičky pokrývajúce telo rýb, plazov
2. hovor. lupiny: š-y vo vlasoch
3. šupa1, šupy: š-y zrna;
šupinový príd.;
šupinka -y -niek ž. zdrob.
šupina -ny šupín ž.
lupina1 obyč. mn. č. drobné kúsky pokožky odlupujúce sa z hlavy • šupina: vlasy plné lupín, šupín
šupa1 ochranný obal semien al. niektorých rastlín • šupka • kožka • obielka: cibuľové šupy; šupa, kožka z jablka; variť zemiaky v šupe, v šupke, v obielke • šupina: šupiny slnečnice • škrupina (drevnatý obal niektorých plodov): orechová škrupina • kôra • kôrka (masívnejšia povrchová vrstva niektorých plodov): pomarančová kôra, kôrka
šupina 1. p. lupina1 2. p. šupa1
šupina, -y, obyč. v mn. č. šupiny, -pín ž.
1. tvrdé, zrohovatené drobné došičky pokrývajúce telo rýb al. plazov: drieť, škrabať z kapra š-y;
2. hovor. niečo podobné takýmto zrohovateným doštičkám: mať vo vlasoch š-y lupiny
● padali mu š-y z očí začal rozmýšľať triezvo, bez zaujatia;
3. šupa, supy: semeno bez šupín, š-y slnečnice; Hrozno sa stlačí na pagáč stebiel a šupín. (Al.);
šupinový príd.: š. pancier;
šupinka, -y, -niek ž. zdrob. expr.;
šupinkový príd.: š. grafit
šupa, šupina ž 1. ochranný obal semien al. rastlinných plodov; kožka ovocia: gluma: ssupina od obilj (DQ 1629); obilj w ssupinach pak zrno chowagj (KoB 1666); putamen: ssupina owocny (KS 1763); ssupy zelene orechowe (HK 18. st); cibula oblupana ze ssupini a do dreweneho olega položena a na mesto čepu do konečnika strčena, zlatu žilu otwara (Zel 18. st); x. pren co gestliže kdo newidj, ma ssupinu powerčiwosti na očjch (StN 1785); zaswjtilo se tebe slunko sprawedlnosti a twu mysel gakožto z negakyma ssupinami wyhozenyma rozgásnil (BlR 18. st) 2. zrohovatené doštičky pokrývajúce telo rýb, plazov: ryby od ssupjn očisstuge kuchar a rozdeluge (OP 1685); nosorožecz kostennimi ssupinami priodenj gest (KoA 17. st); crustae piscium: rybj ssupini (KS 1763); gak mnohe weci stworil Buh, počitug ryb ssupini (BlR 18. st); -ový príd k 2: sqvameus: ssupinowy (KS 1763); šupka, šupinka dem k 1, k 2: squamula: ssupinka (DQ 1629); sqvamula: ssupinka; utriculus: ssupinka (KS 1763); tie pak ssupky, ktere z hrozen zustawagj, poswecugy a k swemu užjtku obracegy (CS 18. st);