Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma hssjV

študovať nedok.

1. vzdelávať sa na stred. al. vys. škole: š. na gymnáziu, na univerzite; š. popri zamestnaní

2. získavať poznatky v istom odbore: š. právo, filozofiu

3. vedecky skúmať: š. vývin jazyka, dejiny;

pren. š. doklady, situáciu dôkladne skúmať

4. nacvičovať (so súborom): š. divadelnú hru

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
študovať ‑uje ‑ujú nedok.

naštudovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dovaný -dovanie dok. 1. (čo (o čom)) ▶ učením, štúdiom získať vedomosti, osvojiť si poznatky o niečom, naučiť sa: dôkladne si n. zákony; n. si manuál, trasu, pravidlá hry, súdny spis; podrobne si n. danú problematiku; najprv si niečo o tom naštuduj, potom hovor; scenár má naštudovaný odpredu i odzadu; Za dva týždne naštudovať toľko textu nebola maličkosť. [Ľ. Feldek]; Na naštudovanie taliančiny mu stačilo len šesť týždňov. [Pt 1998]
2. div., hud. (čo, koho) ▶ inscenovať, pripraviť na predvedenie, verejné vystúpenie, nacvičiť: n. operu, muzikál; n. Ibsena Ibsenovo dielo; n. si postavu, svoju rolu; s ochotníkmi naštudoval niekoľko divadelných hier; predstavenie hudobne naštudoval známy dirigent; dostal ponuku na naštudovanie novej inscenácie
nedok.naštudovávať, k 1 ištudovať

študovať nedok. ‹l›

1. (~; čo) vzdelávať sa na vysokej al. strednej škole: š. na zahraničnej univerzite; š. techniku, gymnázium

2. (čo) získavať poznatky z určitého odboru na týchto školách; učiť sa niečo: š. matematiku; š. jazyky

3. (čo) odborne, vedecky skúmať, pozorovať: š. pôsobenie pôdnych mikroorganizmov; š. stredoveké listiny; pren. expr. dôkladne si prezerať: š. program televízie

4. (čo; čo s kým) usilovať sa o naučenie, nacvičenie (roly, skladby a pod.): š. novú hru, balet

skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádaťštudovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človekarobiť výskum: robí výskum nedávnej histórierozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový faktodb. rekognoskovať: rekognoskovať terénodb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinuhovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu

2. sústredene, dôkladne pozorovať • prezeraťštudovať: skúma, študuje, prezerá údajeobzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadleprehliadať (byt, batožinu, chorého) • hovor. sondovať (nepriamo al. opatrne zisťovať): sondujú, aká je situáciahovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajúpreverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosťzisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov


študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ?učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študujefraz. expr. prehŕňať sa v knihách

p. aj učiť sa 1

2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmusskúmať: skúma dejiny svojho rodiska

3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmaťobzeraťprezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle

4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hrucvičiťnacvičovaťučiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy


učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učívzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzineštudovaťhovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktorazastaráv. školovať sa: je to školovaný človekškoliť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatráchzaúčať sazaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odborumemorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseňhovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúškuštud. slang.: drviť sadrviťšprtať saštukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiuvštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorcepodúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať siprijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie telaprivykať siprivykať sapriúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

p. aj cvičiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

študovať, -uje, -ujú nedok.

1. navštevovať niektorú z vyšších al. vysokých škôl: š. na konzervatóriu, na technike, na univerzite; Mladý pán dosť dlho študoval v Záhrebe. (Kuk.); š. externe, na diaľku navštevovať školu bez prerušenia zamestnania;

2. (čo) venovať sa istému odboru na vysokej škole: š. strojné inžinierstvo, filozofiu, jazykovedu;

3. (čo) vedecky skúmať, zisťovať: š. vývin jazyka, š. vplyv kozmického žiarenia; š. vznik robotníckeho hnutia;

4. (čo) dôkladne pozorovať, dôkladne si všímať, pozorne prezerať, obzerať: Božena študuje dámske toalety. (Kuk.) [Němcová] študuje kraj i ľud. (Vlč.) Maliar Hrdlička študoval modely žien. (Jes.)

5. (čo) cvičiť, nacvičovať: š. novú divadelnú rolu, š. prednes básne

Morfologický analyzátor

študovať nedokonavé sloveso
(ja) študujem VKesa+; (ty) študuješ VKesb+; (on, ona, ono) študuje VKesc+; (my) študujeme VKepa+; (vy) študujete VKepb+; (oni, ony) študujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) študoval VLesam+; (ona) študovala VLesaf+; (ono) študovalo VLesan+; (oni, ony) študovali VLepah+;
(ty) študuj! VMesb+; (my) študujme! VMepa+; (vy) študujte! VMepb+;
(nejako) študujúc VHe+;

študírovať p.
študovať


študovať [lat],
študírovať lat/nem ndk
1. učiť sa, vzdelávať sa: kdo w nocy chce sstudowati, stawy swjcu do swytnjka op 1685; gesli ta osoba čjtá, pjsse, neb sstudyruge rpm 1795; práwe kdyss sem w sskole sstudirowal, p. Marka Susanna Záborský beh žiwota swého dokonala id 18. st
2. premýšľať, rozvažovať: predně se ptám, zdali pán některého lutheryánskyho neb kalwinského praedicanta zná, kterýž wjce sstudyrowal fp 1744;
š. sa ndk vzdelávať sa: Kalisch ge pry rece Prosna tak rečene, blatnatima mesty bude ohradene, w tomto yesuwity collegium magj slawne, w nem se žaci dobre sstudirugi kcs 18. st

Zvukové nahrávky niektorých slov

študovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor