študovať nedok.
1. vzdelávať sa na stred. al. vys. škole: š. na gymnáziu, na univerzite; š. popri zamestnaní
2. získavať poznatky v istom odbore: š. právo, filozofiu
3. vedecky skúmať: š. vývin jazyka, dejiny;
pren. š. doklady, situáciu dôkladne skúmať
4. nacvičovať (so súborom): š. divadelnú hru
študovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovaný -dovanie nedok.
naštudovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dovaný -dovanie dok. 1. (čo (o čom)) ▶ učením, štúdiom získať vedomosti, osvojiť si poznatky o niečom, naučiť sa: dôkladne si n. zákony; n. si manuál, trasu, pravidlá hry, súdny spis; podrobne si n. danú problematiku; najprv si niečo o tom naštuduj, potom hovor; scenár má naštudovaný odpredu i odzadu; Za dva týždne naštudovať toľko textu nebola maličkosť. [Ľ. Feldek]; Na naštudovanie taliančiny mu stačilo len šesť týždňov. [Pt 1998] 2. div., hud. (čo, koho) ▶ inscenovať, pripraviť na predvedenie, verejné vystúpenie, nacvičiť: n. operu, muzikál; n. Ibsena Ibsenovo dielo; n. si postavu, svoju rolu; s ochotníkmi naštudoval niekoľko divadelných hier; predstavenie hudobne naštudoval známy dirigent; dostal ponuku na naštudovanie novej inscenácie ▷ nedok. ↗ naštudovávať, k 1 i ↗ študovať
študovať nedok. ‹l›
1. (~; čo) vzdelávať sa na vysokej al. strednej škole: š. na zahraničnej univerzite; š. techniku, gymnázium
2. (čo) získavať poznatky z určitého odboru na týchto školách; učiť sa niečo: š. matematiku; š. jazyky
3. (čo) odborne, vedecky skúmať, pozorovať: š. pôsobenie pôdnych mikroorganizmov; š. stredoveké listiny; pren. expr. dôkladne si prezerať: š. program televízie
4. (čo; čo s kým) usilovať sa o naučenie, nacvičenie (roly, skladby a pod.): š. novú hru, balet
skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať • študovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človeka • robiť výskum: robí výskum nedávnej histórie • rozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový fakt • odb. rekognoskovať: rekognoskovať terén • odb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinu • hovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu
2. sústredene, dôkladne pozorovať • prezerať • študovať: skúma, študuje, prezerá údaje • obzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadle • prehliadať (byt, batožinu, chorého) • hovor. sondovať (nepriamo al. opatrne zisťovať): sondujú, aká je situácia • hovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajú • preverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosť • zisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov
študovať 1. vzdelávať sa na strednej al. vysokej škole; získavať vedomosti (v istom odbore) • hovor. zastar. al. expr. študírovať: študuje matematiku; expr. Čo študíruješ? • učiť sa (získavať vedomosti): ľahko, rád sa učí, študuje • fraz. expr. prehŕňať sa v knihách
p. aj učiť sa 1
2. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádať: študuje príčiny vyschýnania lesa; báda o vplyve prostredia na ľudský organizmus • skúmať: skúma dejiny svojho rodiska
3. sústredene, dôkladne pozorovať • skúmať • obzerať • prezerať: študuje, skúma, aká je situácia; obzerá, prezerá sa v zrkadle
4. štúdiom, cvičením, učením si osvojovať: divadelný súbor študuje novú hru • cvičiť • nacvičovať • učiť sa: herci cvičia, nacvičujú, učia sa svoje úlohy
učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť
2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť
p. aj cvičiť 1
študovať, -uje, -ujú nedok.
1. navštevovať niektorú z vyšších al. vysokých škôl: š. na konzervatóriu, na technike, na univerzite; Mladý pán dosť dlho študoval v Záhrebe. (Kuk.); š. externe, na diaľku navštevovať školu bez prerušenia zamestnania;
2. (čo) venovať sa istému odboru na vysokej škole: š. strojné inžinierstvo, filozofiu, jazykovedu;
3. (čo) vedecky skúmať, zisťovať: š. vývin jazyka, š. vplyv kozmického žiarenia; š. vznik robotníckeho hnutia;
4. (čo) dôkladne pozorovať, dôkladne si všímať, pozorne prezerať, obzerať: Božena študuje dámske toalety. (Kuk.) [Němcová] študuje kraj i ľud. (Vlč.) Maliar Hrdlička študoval modely žien. (Jes.)
5. (čo) cvičiť, nacvičovať: š. novú divadelnú rolu, š. prednes básne
študírovať p. študovať
študovať [lat], študírovať lat/nem ndk 1. učiť sa, vzdelávať sa: kdo w nocy chce sstudowati, stawy swjcu do swytnjka (OP 1685); gesli ta osoba čjtá, pjsse, neb sstudyruge (RPM 1795); práwe kdyss sem w sskole sstudirowal, p. Marka Susanna Záborský beh žiwota swého dokonala (ID 18. st) 2. premýšľať, rozvažovať: predně se ptám, zdali pán některého lutheryánskyho neb kalwinského praedicanta zná, kterýž wjce sstudyrowal (FP 1744); š. sa ndk vzdelávať sa: Kalisch ge pry rece Prosna tak rečene, blatnatima mesty bude ohradene, w tomto yesuwity collegium magj slawne, w nem se žaci dobre sstudirugi (KCS 18. st);