štuchať nedok. expr.
1. päsťou, lakťom ap. vrážať, drgať: š. do boka, do brucha; š-li sa pod rebrá
2. pichať, bodať: š. paličkou do mraveniska;
dok. štuchnúť -e -ú -chol
drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziť • strčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do kolegu • expr.: džugnúť • ďugnúť • štuchnúť • dlbnúť • durknúť • drcnúť • drúliť • trknúť • bucnúť • žďobnúť • žďuchnúť • štopnúť • rypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku
2. porov. mykať
naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť
2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku
3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny
4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1
sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kúta • strčiť: strčili ho z lavice dolu • štuchnúť • buchnúť • drgnúť • expr.: džugnúť • durknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkol • expr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izby • posotiť • postrčiť • poštuchnúť • podrgnúť • expr. podžugnúť (trochu sotiť)
2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôl • expr.: šupnúť • šuchnúť (rýchlo)
p. aj hodiť
strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha
p. aj vopchať
2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)
štuchať (nár. i šťuchať), -á, -ajú nedok. hovorexpr.
1. (koho, do koho; komu, koho do čoho) lakťami, lakťom, päsťou al. nejakým zahroteným predmetom vrážať do niekoho, udierať niekoho (obyč. do boku), drgať, strkať: Potajomky štuchajú, šteklia Daňa. (Laz.) Jano štuchal do Jerguša lakťom. (Ondr.) Krasotinky štuchajú jedna do druhej. (Záb.) Haviar hľadel na Grünfelda, štuchajúc mu prstom do brucha. (Jégé); pren. Starší štuchali deti nazad do pitvora (Taj.) štuchaním tlačili, tisli.
2. (do čoho) pichať, bodať: Jeden štuchal ohreblom do pahreby. (Vans.);
dok. štuchnúť
|| štuchať sa (nár. i šťuchať sa) strkať sa, drgať sa navzájom: Deti začali na seba pokukávať, šťuchať sa. (Zgur.);
dok. štuchnúť sa
štuchnúť (nár. i šťuchnúť), -ne, -nú, -chol dok. hovor. expr.
1. (koho, do koho; komu, koho do čoho) lakťami, lakťom, päsťou al. nejakým zahroteným predmetom vraziť do niekoho, udrieť niekoho (obyč. do boku), drgnúť; strčiť: Načo si štuchol tým lakťom do nich. (Kuk.); š. niekoho do brucha, do boku, do pŕs; š. (niekomu) niekoho pod rebrá; š. niekoho medzi lopatky; Vstanúc, šťuchol sediaceho Daniela. (Vans.)
2. (do čoho) pichnúť, bodnúť: Štuchol do mraveniska. (Hviezd.) Paličkou šťuchol mi do košíka. (Urbk.);
nedok. štuchať
|| štuchnúť sa (nár. i šťuchnúť sa) strčiť sa, drgnúť sa navzájom: [Dievčatá] sa na každú otázku štuchli. (Taj.);
nedok. štuchať sa