Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

štuchať nedok. expr.

1. päsťou, lakťom ap. vrážať, drgať: š. do boka, do brucha; š-li sa pod rebrá

2. pichať, bodať: š. paličkou do mraveniska;

dok. štuchnúť -e -ú -chol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
štuchnúť ‑e ‑ú ‑chol dok.

drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

2. porov. mykať


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


sotiť 1. prudkým pohybom, nárazom pohnúť z miesta al. vychýliť z polohy: sotili ho do vody, do kútastrčiť: strčili ho z lavice doluštuchnúťbuchnúťdrgnúťexpr.: džugnúťdurknúť (rukou, lakťom a pod. prudko vraziť do niekoho): štuchnúť, buchnúť kamaráta do chrbta; tak ho džugol, durkol, drgol do boka, že skríkolexpr. vrútiť (sotiť dovnútra): vrútila chlapca do izbyposotiťpostrčiťpoštuchnúťpodrgnúťexpr. podžugnúť (trochu sotiť)

2. prudko posunúť (nejakú vec) • strčiť: sotil, strčil kufor pod stôlexpr.: šupnúťšuchnúť (rýchlo)

p. aj hodiť


strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiťvopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vreckazastrčiťzasunúťzastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za páshovor. zastrknúťexpr.: šupnúťšuchnúťvšuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vreckavtlačiťvtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlanepodstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienkupostrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisypopchaťnastrkaťnapchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha

p. aj vopchať

2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkomexpr. štuchnúťštúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicoupichnúť (niečím zahroteným) • drgnúťexpr.: dlbnúťdrcnúťtrcnúťtrknúťbucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudíexpr. rypnúť: rypne do mňa, kde môžeexpr.: džugnúťďugnúťžďuchnúťdurknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekohosotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodovnár. desnúť (Kálal)zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytokzakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

štuchať (nár. i šťuchať), -á, -ajú nedok. hovorexpr.

1. (koho, do koho; komu, koho do čoho) lakťami, lakťom, päsťou al. nejakým zahroteným predmetom vrážať do niekoho, udierať niekoho (obyč. do boku), drgať, strkať: Potajomky štuchajú, šteklia Daňa. (Laz.) Jano štuchal do Jerguša lakťom. (Ondr.) Krasotinky štuchajú jedna do druhej. (Záb.) Haviar hľadel na Grünfelda, štuchajúc mu prstom do brucha. (Jégé); pren. Starší štuchali deti nazad do pitvora (Taj.) štuchaním tlačili, tisli.

2. (do čoho) pichať, bodať: Jeden štuchal ohreblom do pahreby. (Vans.);

dok. štuchnúť

|| štuchať sa (nár. i šťuchať sa) strkať sa, drgať sa navzájom: Deti začali na seba pokukávať, šťuchať sa. (Zgur.);

dok. štuchnúť sa


štuchnúť (nár. i šťuchnúť), -ne, -nú, -chol dok. hovor. expr.

1. (koho, do koho; komu, koho do čoho) lakťami, lakťom, päsťou al. nejakým zahroteným predmetom vraziť do niekoho, udrieť niekoho (obyč. do boku), drgnúť; strčiť: Načo si štuchol tým lakťom do nich. (Kuk.); š. niekoho do brucha, do boku, do pŕs; š. (niekomu) niekoho pod rebrá; š. niekoho medzi lopatky; Vstanúc, šťuchol sediaceho Daniela. (Vans.)

2. (do čoho) pichnúť, bodnúť: Štuchol do mraveniska. (Hviezd.) Paličkou šťuchol mi do košíka. (Urbk.);

nedok. štuchať

|| štuchnúť sa (nár. i šťuchnúť sa) strčiť sa, drgnúť sa navzájom: [Dievčatá] sa na každú otázku štuchli. (Taj.);

nedok. štuchať sa

Morfologický analyzátor

štuchnúť dokonavé sloveso
(ja) štuchnem VKdsa+; (ty) štuchneš VKdsb+; (on, ona, ono) štuchne VKdsc+; (my) štuchneme VKdpa+; (vy) štuchnete VKdpb+; (oni, ony) štuchnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) štuchol VLdsam+; (ona) štuchla VLdsaf+; (ono) štuchlo VLdsan+; (oni, ony) štuchli VLdpah+;
(ty) štuchni! VMdsb+; (my) štuchnime! VMdpa+; (vy) štuchnite! VMdpb+;
(nejako) štuchnúc VHd+;
štuchnúť štuchnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor