štrajk -u m. organizované dočasné zastavenie práce s cieľom dosiahnuť hosp. al. polit. požiadavky: generálny š.; vyhlásiť, zorganizovať, potlačiť š.;
štrajkový príd.: š. výbor, š-é hnutie
štrajk -u m. ‹n < a› čiastočné al. úplné zastavenie práce, činnosti na dosiahnutie nejakých požiadaviek: generálny š., výstražný š.; vyhlásiť š.;
štrajkový príd.: š-á pohotovosť
štrajk, -u m. dočasné zastavenie práce organizované robotníkmi proti vôli kapitalistických zamestnávateľov s cieľom dosiahnuť splnenie určitých sociálnych požiadaviek (obyč. zvýšenie mzdy); zastavenie práce, činnosti vôbec na dosiahnutie nejakých požiadaviek, stávka: vyhlásiť, zorganizovať š., vstúpiť do š-u, potlačiť š.; š. baníkov; generálny š. uskutočnený odrazu všetkými zamestnancami istého odvetvia výroby, dopravy ap.;
štrajkový príd.: š. výbor, š-é boje, š-é akcie, š-é hnutie
(jeden) štrajk; (bez) štrajku; (k) štrajku; (vidím) štrajk; (hej) štrajk!; (o) štrajku; (so) štrajkom;
(tri) štrajky; (bez) štrajkov; (k) štrajkom; (vidím) štrajky; (hej) štrajky!; (o) štrajkoch; (so) štrajkmi;