štipec -pca m. nástroj na zachytenie al. pridržanie: š. na pečivo, prichytiť bielizeň š-mi;
štipcový príd.
štipec -pca pl. N -pce m.
štipec 1. nástroj slúžiaci na zachytenie al. pridržanie niečoho • kolíček: štipce, kolíčky na bielizeň
2. p. trocha2
trocha2 malé množstvo • expr. troška • málo: vystačiť s trochou, s troškou peňazí; pri troche, troške fantázie; uspokojiť sa s málom • kúsok: kúsok chleba • expr.: kúštik • kúsoček • kúštiček: pridávať po kúštikoch, kúsočkoch, kúštičkoch • štipka (množstvo zachytené medzi prstami): štipka soli • expr. štipec: štipec masla • expr. byľka: byľka šafránu • piaď: neustúpiť ani o piaď • expr.: kvapka • kvapôčka: vypiť aspoň kvapku mlieka • hŕstka: hŕstka ľudí • odrobinka: odrobinka citu • zrnko: zrnko nádeje • trocha expr. zblo: nebolo na tom ani zbla pravdy
štipec, -pca m.
1. niečo slúžiace na zachytenie al. pridržanie niečoho, kliešte: dvíhať koľajnice š-ami; Rak mu chytí prsty do štipcov. (Dobš.)
2. veľmi malý, drobný kúsok, malé množstvo niečoho, štipka: š. chleba, masla; Z pokrčenej košele sa vymoce štipec vetríka. (Karv.) Na holom štipci koňa nenapasieš (Ráz.) na zlej, vyschnutej tráve-
štipec m predmet na zachytenie al. pridŕžanie niečoho: lowas kona na sstipec, gestly ge hrizlawj a nechce spokogen stat, zwazaneho obchodj a opatruge (KoB 1666)