štepiť nedok.
1. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu: š. ruže, vinič
2. hovor. očkovať (význ. 1): š. proti tetanu
očkovať 1. dávať ochrannú látku do tela • štepiť: očkovať, štepiť deti proti osýpkam • lek. vakcinovať
2. hovor. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu pomocou očka • štepiť (prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu vôbec): očkovať, štepiť ruže • vrúbľovať (pomocou vrúbľa): vrúbľovať ovocné stromy
štepiť 1. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu: štepiť ruže • očkovať (štepiť očkom) • vrúbľovať (štepiť vrúbľom): očkovať, vrúbľovať ovocné stromy
2. p. očkovať 1, 2
štepiť sa, -í, -ia nedok. hovor. deliť sa, štiepiť sa: Telo sa už neštepí ako bunka. (Vám.)
štepiť1, -í, -ia nedok.
1. záhr. (čo) prenášať očko (zárodkový pupeň) ušľachtilej odrody na menejcenný druh rastliny; očkovať: š. ruže, š. ovocné stromy;
2. (koho, čo proti čomu, zried. i čo komu) vnášať do tela ochranné látky proti nákazlivým chorobám; očkovať: š. deti proti tuberkulóze, obrne, š. psa proti besnote; Doktor bol štepiť drobnice deťom v dedine. (Tim.); pren. Rady vypočúvali a štepili si ich do pamäti (Kuk.) snažili sa ich zapamätať;
dok. k 1, 2 zaštepiť štepiť2, -í, -ia nedok. nár. štepovať, vyšívať štepom: [Ženy] obdivujú jeho rukávy. Rady by tak štepiť. (Kuk.)
štepiť [šte-, šče-, ští-], štepovať ndk 1. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu, vrúbľom al. očkom: aniž ten, kdož sstepuge, gest neco, aniž ten, kdož zalewa, ale Buh, kteryž zrust dawa sp 1696; w uterek any sgaty, any sadity, any sčepity, any drewo na stawange rubaty neny dobre rn 17.–18. st; arbusto: stromki sadjm, sstepjm; inoculo: očkugem, ssťepjm; oculo: očkugem ssťep, ssťepjm; resero: znowu segem, znowu ssťepugem ks 1763; ks 1763; ten, kteri scepi a oprawuge winicu, užiwa owoce winici pus 1773; zahradnik gini strom na to misto stipj, zasazuge káz 18. st; štepit gest neglepé, když se strom počyná pučati a dobrú miazgu mýti id 18. st; pren wssecko sstěpenj, kteréž nesstěpil Otec mug nebeský, wykoreněno bude spa 1716; Kristus Gežiss, teba, gakožto winicu wiwolenu, to gest cyrkew swu, sstipil, sstipice w tobe dokonalu podobu oprawdiweg wyri katolickeg sq 1781 2. očkovaním vnášať do tela ochranné látky proti nákazlivej chorobe: užitečne gest sypanice sstepiti, což doktorowé inoculatiu aneb zaučeni gmenugu bratislava 1779; poky, kgahne znagj lekare sstepiti aneb wsazeti do tela, aby tak djtky z nich oswobozene byli rpo 1790; -ievať frekv k 1: každoročne na gar geden aneb dwa dni sstepgewal (vo vinici) pukanec 18. st