štepiť [šte-, šče-, ští-],
štepovať ndk
1. prenášať časť ušľachtilej odrody na inú rastlinu, vrúbľom al. očkom: aniž ten, kdož sstepuge, gest neco, aniž ten, kdož zalewa, ale Buh, kteryž zrust dawa sp 1696; w uterek any sgaty, any sadity, any sčepity, any drewo na stawange rubaty neny dobre rn 17.–18. st; arbusto: stromki sadjm, sstepjm; inoculo: očkugem, ssťepjm; oculo: očkugem ssťep, ssťepjm; resero: znowu segem, znowu ssťepugem ks 1763; ks 1763; ten, kteri scepi a oprawuge winicu, užiwa owoce winici pus 1773; zahradnik gini strom na to misto stipj, zasazuge káz 18. st; štepit gest neglepé, když se strom počyná pučati a dobrú miazgu mýti id 18. st; pren wssecko sstěpenj, kteréž nesstěpil Otec mug nebeský, wykoreněno bude spa 1716; Kristus Gežiss, teba, gakožto winicu wiwolenu, to gest cyrkew swu, sstipil, sstipice w tobe dokonalu podobu oprawdiweg wyri katolickeg sq 1781
2. očkovaním vnášať do tela ochranné látky proti nákazlivej chorobe: užitečne gest sypanice sstepiti, což doktorowé inoculatiu aneb zaučeni gmenugu bratislava 1779; poky, kgahne znagj lekare sstepiti aneb wsazeti do tela, aby tak djtky z nich oswobozene byli rpo 1790;
-ievať frekv k 1: každoročne na gar geden aneb dwa dni sstepgewal (vo vinici) pukanec 18. st