štedrý príd.
1. kt. rád a veľa dáva, op. skúpy: š. človek, darca, byť š.
2. hojný, bohatý, výdatný: š-á úroda, odmena, š. dar; Š. deň, večer pred 1. vianočným sviatkom, 24. decembra;
štedro prísl.: š. obdarovať; š. prikrytý stôl;
štedrosť -i ž.
štedrý -rá -ré 2. st. -rejší príd.
bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)
2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)
hojný kypiaci hojnosťou, vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve (op. zriedkavý, ojedinelý) • bohatý • častý: hojný, bohatý, častý výskyt, prípad • veľký (op. malý): veľký počet, veľké množstvo • početný • kniž. nepreberný • expr. prepočetný: početné, nepreberné, prepočetné zásoby • výdatný (hojný a akostný) • štedrý • sporý: výdatná, štedrá úroda; sporý dážď • úrodný • kniž. požehnaný: úrodný, požehnaný rok; požehnaná zem • expr.: premnohý • prehojný (veľmi hojný) • prihojný (priveľmi hojný)
štedrý 1. ktorý rád a veľa dáva (op. skúpy): štedrí rodičia • hovor. radodajný: štedrí, radodajní susedia, príbuzní • gavaliersky (rád platiaci za iných): vie byť i gavaliersky • pohostinný • kniž. generózny • expr. preštedrý (veľmi štedrý)
2. ktorý sa vyznačuje hojnosťou, dostatkom (op. skúpy) • bohatý • hojný: mať radosť zo štedrej, bohatej, hojnej úrody • úrodný: úrodná zem, úrodný rok • výdatný (štedrý a účinný): výdatný dážď pomohol suchým poliam • kniž. požehnaný: požehnaná jeseň • expr. preštedrý (veľmi štedrý)
1. ktorý rád, hojne a často niekomu niečo dáva, ktorý rád rozdáva: š. darca, mecenáš, š. človek; pren. š-á ruka o človeku;
2. hojný, bohatý, výdatný: š-á pomoc, š-é dary; š-á zem (Fr. Kráľ) úrodná; š-é leto (Hor.) teplé, slnečné a úrodné; š-é slniečko (Vans.) životodarné; Panva bola štedrá na uhlie (Štítn.) bolo v nej veľa uhlia; pren. Sú štedrí na reči (Gab.) veľa hovoria, veľa rozprávajú.
3. Štedrý deň (večer) deň (večer) 24. decembra; š-á večera 24. decembra; Štedrá noc z 24. na 25. decembra;
štedre/-o prísl. k 1, 2: Vypil, čo nalievala štedre. (Tim.); stôl pokrytý štedre jedlami (Al.); [Haulik] štedro podporoval literatúru. (Vaj.) Gazda ľúbia čaj bez cukru, ale štedro malinovej šťavy. (Gab.);
štedrosť, -ti, star. i štedrota, -y ž. vlastnosť toho, kto je štedrý, čo je štedré: Slnce ožaruje v nezištnej štedrosti celú zem. (Vám.) Štedrotou sa vyznačil i Peter Hubka. (Škult)
štedrý, štedrivý [šte-, šče-] príd 1. kt. rád a veľa dáva, rozdáva: Ihesu Criste, cszedri knyeze, s otsem geden Buoze (s. l. 15. st E); dass-ly dar nekomu, nechlub se ginemu, aby te neodsudil, žes sstedrim bil (BV 1652); genž gako otec bohaty a sstedry chowass, odiwass, chraniss nas, swe ditky (KK 1709); kdo ge krwawég nátury, običagne bywa ssčedry, bywa milugicy (GV 1755); polydorus: ssťedry (KS 1763); nekdy sscedry bud prytelum, ňekdy znamych traktug, ale wždycky w twogem sstesti na seba pamatug (GP 1782); čokoliw maš, z mylosti Boskej maš a od dobrodinca tweho ňejščedrejšyho (CDu 18. st); x. pren mnohe almužny zo sweg stedreg a laskaweg ruky dawali (TREBOSTOVO 1749) dokazovali štedrosť 2. výdatný, hojný, bohatý, veľkorysý: seme slowa twého (Ježiš), kteréžs nám ňyňy wsál w srdce, skropiž ge sstedrú rosú; (Pane) swé lásky sstedré vdel nám (CC 1655); beneficus: ssťedry, ssťedriwy (KS 1763); otcowské swé požehnánj z sweg sstedreg lásky lydskému pokolenj vděliti (Boh) ráčil (TURIEC 1796); x. pren nebo s tymato ssčedriwyma slobodami čistota srdečny sa urážá a zámki swatég haňebliwosti sa posskwrňugu (BlR 18. st); (mnísi) wjno tak sstedriwe berú, že ked kdo se gjm pripogowati chťe, sotwa smrad od geych ust wyléty snésti može (BlR 18. st) L. Š. deň, večer cirk 24. decembra: item na Sstedry wecžer z listem na zamek Dyurowi d 3 (ŽILINA 1586); to se sprawowalo na Sstedry den (SKALICA 1638); -e, -o prísl k 1: Jozeff bratrow swich sstedre krmyl a chowal w Egypte (TC 1631); liberaliter: ssťedre, ssťedriwe, hogne; elargior: hógňe, sstedre dáwám, udelugem; recto pectore: ssťedre, sstedró (KS 1763); hressjcych ssčedriwe sstráfat máme (BlR 18. st); k 2: Buch ku swemu podobenstwi čloweka spusobil, z rozumem, z wulu, z pameťu ssčedre ho ozdobil (GV 1755); effuse: hógňe, ssťedre, nakládňe (KS 1763); Bohu, ktery málo od nás žada a zato sstedro odplacuge, služit chceme (SJ 18. st); -osť, -ota ž 1. vlastnosť štedrého človeka, ochota, veľkorysosť: znama gest W. M. ochotnost a sstedrost (TRENČÍN 1609); než toliko z almužny a z sstedrosty swich panuw promotoruw žigj a chowagj se (D. KUBÍN 1641); welika bila nekdy sstedrota krala Dawida, kdy w čas prenesenj truhly Boži gednomu každemu dal geden pecnjk chleba a kus massa (COB 17. st); benignitas: ssťedrost, milostiwost; largitas: ssťedrota; liberalitas: ssťedrost, ssťedrota, sstedriwost, rozdáwka; voluntas benefica: sstedriwost (KS 1763) 2. hojnosť: techdy cely Zachariassuw dom aneb pribitek (Mária) prediwnu sstedrostu požehnala, oblahoslawila a sstasliwi učinila (MS 1749)