šteňa, -aťa, mn. č. -atá/štence, -niat/šteniec str. mláďa psa: malé, skuvíňajúce š.; [Karsakov] ich kládol na chrbát ako štence. (Jes-á) Chceli ju [pravdu] utopiť ako šteňa. (Urb.);
pren. pejor. o deťoch al. o mladých neskúsených ľuďoch: Dievča-šteňa švitorí okolo nej. (Tim.) Štence! Páni oktaváni sú štence! (Jaš.);
šteňací, -ia, -ie príd.; pren. š-ie srdce (Jes-á) bojazlivé, zbabelé;
šteniatko, -a, -tok str. zdrob. expr.