štartovať nedok. i dok.
1. vybiehať, vybehnúť zo štartu: dobre, zle š.
2. d(áv)ať sa do pohybu, činnosti: lietadlo š-je; motor zle š-je;
pren. hovor. začínať (v nových podmienkach): š. do nového roka
3. uvádzať, uviesť (stroj) do pohybu: š. motocykel, auto;
pren. publ. začínať, začať nejakú činnosť
4. zúčastňovať sa, zúčastniť sa na pretekoch, súťaži ap.: š. na majstrovstvách sveta
5. d(áv)ať povel na štart: š. lyžiarske preteky
naštartovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tovaný -tovanie dok. 1. (čo; ø) ▶ uviesť hnací mechanizmus nejakého stroja do chodu: n. auto, motorku; n. motor; na tretí pokus sa mu podarilo n.; sadol si za volant a naštartoval 2. (čo) ▶ uviesť do činnosti, do chodu, zapnúť, pustiť, spustiť: n. počítač, operačný systém 3. publ. al. hovor. (čo, koho) ▶ podnietiť k aktivite, k činnosti, k lepšiemu fungovaniu, začať, spustiť: n. svoju profesionálnu kariéru; chcem n. vlastné podnikanie rozbehnúť; dotácie môžu n. poľnohospodárstvo; n. novú etapu rozvoja regiónu; dobre naštartovaný kontrolný systém; čo vás správne naštartuje?; ranné cvičenie naštartuje človeka na celý deň; Lebo naštartovať nový rok nejakým úrazom, to by potom bola smola po celý rok! [R. Brat]; Tento okamžik stačil, aby sa naštartoval veľký dejinný proces. [A. Hykisch]; Bleskové góly naštartovali tím na víťaznú cestu. [Šp 2010] ▷ nedok. k 1 ↗ štartovať
odštartovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tovaný -tovanie dok. 1. (odkiaľ; kam; ø) ▶ (o dopravných prostriedkoch) vykonať štart a dať sa do pohybu, vyštartovať: lietadlo odštartovalo z letiska za silného dažďa; auto prudko odštartovalo z vedľajšej cesty; motorky odštartovali ako prvé; raketoplán odštartoval do vesmíru; pren. Holub sa postavil na Ferove prsty, nadvihol krídla a odštartoval. [R. Sloboda] odletel 2. šport. (čo, koho) ▶ dať pokyn, signál na štart pretekov, súťaže: o. úvodnú disciplínu majstrovstiev sveta v alpskom lyžovaní; o. výstrelom maratón; zakladateľ pretekov odštartoval nočný beh; bežcov odštartoval výstrelom z pištole primátor 3. šport. (čo; ø) ▶ (o súťažiacich) začať preteky, súťaž, vybehnúť, vyjsť zo štartu: nováčik súťaže odštartoval najlepšie; kanoisti odštartovali finále v rýchlostnej kanoistike; monoposty odštartovali zahrievacie kolo 4. publ. (čo) ▶ uskutočniť začiatok niečoho, začať nejakú činnosť: o. informačnú kampaň; oficiálne o. plesovú sezónu; o. filmovú kariéru; klub odštartoval ligovú sezónu víťazstvom; voľby odštartovali vlnu protestov; úspešné odštartovanie kľúčových reforiem; Inšpicient odštartoval druhé dejstvo. [J. Kroner] 5. i odštartovať sa publ. ▶ mať začiatok, začať sa: odštartoval nový ročník súťaže; odštartovali sa diskusie o budúcnosti EÚ; reklamná kampaň odštartovala tlačovou besedou; na jeseň sa v nákupných centrách odštartovali veľké zľavy ▷ nedok. ↗ štartovať, odštartovávať, odštartúvať, k 5 i odštartovávať sa, odštartúvať sa
1. (o pretekárovi) vybiehať, vybehnúť, vychádzať, vyjsť od štartu 2: š-uje v druhej dráhe
2. (o lietadlách, motorových vozidlách) uskutočniť, uskutočňovať štart 3, d(áv)ať sa do pohybu
3. (čo) uvádzať, uviesť (motor) do chodu, spúšťať, spustiť (motor)
4. zúčastňovať, zúčastniť sa na pretekoch, športových súťažiach a i.: na mítingu š-ujú dvaja svetoví rekordéri
štartovať 1. dávať do pohybu, dávať do chodu • spúšťať • hovor. rozbiehať: štartovať, spúšťať, rozbiehať motory • zapínať
2. dávať sa do pohybu (o strojoch) • naštartúvať: motor dobre štartuje, naštartúva • rozbiehať sa: auto sa rozbieha • vzlietať (o lietadle)
štartovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. šport. vybiehať, vybehnúť, vyrážať, vyraziť zo štartu; začínať, začať preteky: zle, dobre š.; š. zo štartovacích blokov;
2. obyč. nedok. dávať sa do pohybu, rozbiehať sa, vzlietať: lietadlo, auto, motorka štartuje;
pren. hovor. začínať nejakú činnosť: Závody štartujú do posledného roku päťročnice.
3. pretekať: š. v národnom mužstve, š. na majstrovstvách sveta;
4. zried. (čo) uvádzať stroj do pohybu: Pozerali, skúšali, štartovali ju, ale manetka sa nijako nechcela zapáliť. (Bedn.);
dok. k 1, 2 vyštartovať i odštartovať, k 4 naštartovať