Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

štýl -u m.

1. špecifický spôsob vyjadrovania, myslenia, správania, konania príznačný pre jednotlivca, skupinu, dobu: životný š., nový š. práce

2. sloh (význ. 1): barokový š.

3. výber a využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. istého autora, sloh: umelecký, publicistický, náučný š.

4. ráz veci al. javu: š. výrobku, šiat, š. obliekania

5. spôsob vykonávania šport. disciplíny: plavecký, bežecký š.; voľný š. druh šport. zápasenia;

štýlový príd.: š. nábytok, účes;

štýlovo prísl.: š. čisté dielo;

štýlovosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

štýl ‑u m.; štýlový; štýlovo prísl.; štýlovosť ‑i ž.

Slovník cudzích slov (akademický)

z r. 2005.

štýl -u ‹l› sloh

1. celkový ráz činnosti a jej výsledkov: životný š.; to patrí k jeho š-u osobitému spôsobu; výkon veľkého š-u mimoriadny

2. spôsob výberu a používania umeleckých prostriedkov, spôsob zhotovenia umeleckého diela typický pre určitého umelca, školu, smer, dobu; umelecký smer: staviteľský, hudobný š.; Bazovského š.; renesančný, barokový, moderný š.

3. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov typický pre určitú funkciu, jazykový prejav al. jednotlivca: jazykový, umelecký š.; funkčné š-y; š. hovorených, písaných prejavov; š. listu, románu; Hviezdoslavov š.

4. šport. spôsob realizovania (športového) výkonu: plavecký, bežecký š.; zápas vo voľnom štýle (disciplína);

štýlový príd. slohový: dobovo š. nábytok zodpovedajúci štýlu istého obdobia; š. prednes; š-é podanie skladby v duchu diela; š-á jazda (na lyžiach); lingv. š-á (funkčná) vrstva; š-á charakteristika; š-é zafarbenie;

štýlovo prísl.: š. jednoduché dielo; š. riešený interiér; lingv. š. neutrálny (prostriedok);

štýlovosť -ti ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu

sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlu • smer (v umení): je to už nový hudobný smer

2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýl • reč: umelecká reč

štýl 1. p. sloh 1, 2 2. p. ráz

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

štýl, -u, 6. p -e m.

1. poet. spôsob využitia vyjadrovacích prostriedkov v jazykovom prejave, sloh: jazykový š., básnický, novinársky, odborný š.; hovorový, konverzačný š.; umelecké štýly; kvetnatý š.; telegrafický š. veľmi stručný, kusý; Turgenevov, Balzacov š.;

2. ráz al. spôsob, akým sa výtvarne prejavuje určitá doba al. akým tvorí jednotlivec, sloh: izba v ľudovom š-e; gotický, románsky š.; Stavaný je [dom] bez štýlii, ale solídne. (Kuk.)

3. spôsob vyjadrovania, myslenia al. správania sa ovplyvnený dobou, objektívnymi podmienkami a individuálnymi schopnosťami: nový š. hudby, divadla; životný š.; leninský š. práce; O desiatej pretiahol sa Jano obvyklým štýlom do záhrady. (Barč)

4. hovor. vlastnosť, povaha, ráz veci al. javu: nový š. obliekania; expr. muž veľkého š-u (Škult.) veľkého formátu;

5. šport. účelne zladený pohybový celok: klasický plavecký š., bežať šprintérskym š-om; zápas vo voľnom š-e druh športového zápasenia

Morfologický analyzátor

štýl podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) štýl; (bez) štýlu; (k) štýlu; (vidím) štýl; (hej) štýl!; (o) štýle; (so) štýlom;

(štyri) štýly; (bez) štýlov; (k) štýlom; (vidím) štýly; (hej) štýly!; (o) štýloch; (so) štýlmi;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

štýl m lat spôsob vyjadrovania, písania: testamentom referowaly panom bystriczkym a nach G. M. in formam stili sprawna d. rakytovce 1637; pri običegnych formulacych, aneb takrečenem stylo curiali zapsati wz 1797