štóla -y štól ž.
1. súčasť žen. oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec
2. cirk. dlhý pás nosený na pleciach ako súčasť liturg. oblečenia
štóla -ly štól ž.
štóla -y ž. ‹l < g›
1. hist. dlhé rúcho rímskych žien s vlečkou ušité z plátna
2. dlhý široký pás z látky al. kožušiny nosený okolo pliec, súčasť ženského oblečenia
3. cirk. súčasť liturgického oblečenia katolíckeho kňaza, dlhý úzky pás látky nosený na pleciach pri niektorých obradoch
4. cirk. plat kňazom za niektoré cirkevné výkony (sobáše, pohreby a i.);
štólový príd. k 4: cirk. š-é poplatky
pás 1. úzky dlhý útvar nejakého materiálu • pruh: úzky pás, pruh papiera, plechu; kožené pásy, pruhy na kufri • expr. pásik: pásik kože • hovor. štráf: všiť do sukne štráf látky • popruh • subšt. gurtňa (pevný pás používaný na upevnenie, nosenie niečoho): niesť skriňu na popruhoch, na gurtniach • štóla (širší pás okolo pliec ako súčasť ženského oblečenia) • krajč. dragún (pás vzadu na kabáte udržujúci fazónu)
2. úzka dlhá časť plochy • pruh: priechod vyznačený pásmi, pruhmi; pásy, pruhy polí • hovor. štráf • expr.: pásik • prúžok • štráfik • hovor. táľ (úzky pás poľa)
3. p. remeň 1 4. p. driek 2
prehoz správ. pléd, štóla
šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatka • ručník: uviazať si ručník • pléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový pléd • štóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová) • vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniaka • odievka • odievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz
2. p. vreckovka
štóla súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec • pléd • odiedzka • subšt. prehoz
p. aj pás 1
štóla1, -y, štól ž.
1. vrchný odev rímskych žien zhotovovaný zo vzácnych látok;
2. pás látky nosený okolo pliec;
3. cirk. súčasť liturgického oblečenia kňaza v podobe úzkeho dlhého pásu ozdobeného na obidvoch koncoch krížom; pren. Na milých farár so štólou nečaká (Vaj.) nechystá sa ich sobášiť.
4. cirk. poplatok za cirkevný úkon
štóla2, -y, štól ž. zastar. štôlňa: Vybúšil gáz a zasypalo polovicu štól. (Stod.) Podkopaná zem odpovedala za všetkých, čo boli v štólach. (Jil.)
štóla ž lat/nem 1. dlhý úzky pruh látky, kt. nosí kňaz pri niektorých obradoch; súčasť kňazského rúcha: stóla damasskowa gedna (VARÍN 1621); monstrantia mosazna, jedna stola z čerweneho aksamitu (DOMANIŽA 1628); proč klade knez sstolu na djte (TRNAVA 1702); obalene ruk kneske sstoly neb rucha znamena wnitrnj srdca wspogeny (Le 1730); Efrem pak swogu knezku stolu do ohna wrhnul (PP 1734); bere kněz sstolu, pás na lewu ruku, manipul, které wyznamenáwagu prowazy, reteze, s kterjma byl powázanj (Ježiš) (SSt 1742); x. pren popreg my (Pane), abych z sstolu dokonalég láski odeny a s twyma zásluhami ozdobeny se preukázal (BlR 18. st) 2. vrchné ženské šaty: štóla, gakým ménem za starodáwna nazíwali dlhoké ženské rúcho (BR 1785) 3. cirk cirkevný poplatok: nekteré grunti, dáwky, roboty, sstoli, od protestantuw zádati (STo 1783)