štít -u/-a m.
1. súčasť starej výzbroje určená na krytie tela: okrúhly, kovový š.;
pren. záštita, ochrana: → živý š.
2. čo ju tvarom al. funkciou pripomína: ochranný š., zváračský š.; zool. tvrdý kryt na tele niekt. chrobákov (obyč. na chrbte)
3. erb
4. vývesná firemná tabuľa
5. stena nad čelnou stranou domu: drevený š., renesančný š.
6. čelná strana: š. postele
7. lek. röntgenový š. prístroj premieňajúci neviditeľné röntgenové lúče na viditeľné: snímkovanie zo š-u
8. vrchol (vysokého) vrchu: skalný, strmý š.; Lomnický š.
● mať, zachovať si čistý š. byť bezúhonný, zachovať si bezúhonnosť; kniž.: vrátiť sa so š-om ako víťaz; byť na š-e byť porazený;
štítový príd.;
štítok -tka/-tku m.
1. zdrob. k štít
2. lístok, tabuľa, nálepka s menom, nápisom ap.: š. na dverách, na zošite
3. strieška na čiapke, šilt;
štítkový príd.
štít -tu pl. N -ty m.
erb znak vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: šľachtický, rodový erb • címer: zemiansky címer • štít: štít mesta Bratislavy
ochrana 1. starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva al. škodlivých vplyvov • zabezpečenie • zábezpeka: ochrana, zabezpečenie, zábezpeka pred povodňou, požiarom • prevencia (ochrana predchádzaním): ochrana pred chorobami, prevencia chorôb
2. prostriedok (osoba, zariadenie a pod.) na chránenie • kniž. záštita • pren.: štít • egida: byť pod ochranou, záštitou, egidou niekoho • hovor. ochranka (člen osobnej ochrany obyč. prominentnej osoby) • antikoncepcia (ochranné prostriedky pred počatím): mužská ochrana, antikoncepcia
ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbranných • zried.: ochraniteľ • ochraňovateľ (Mráz) • strážca (kto stráži): strážca bezpečnosti • slang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkov • kniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládeže • ochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvierat • poručník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.) • zástanca • obhajca • obranca • pren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštita • opora • pren. štít • kniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny
štít 1. p. erb, znak 3 2. p. tabuľa 2 3. p. vrchol 1 4. p. ochrana 2
tabuľa 1. predmet v tvare dosky z rozličného materiálu: mramorová, kovová tabuľa • tabla: kamenná tabla • tablica • tabuľka • tablička (menšia tabuľa): obločné tablice; tabuľka, tablička skla
2. doska na rozličné úradné a iné údaje: firemná tabuľa; na budove je pamätná tabuľa • štít • firma (vývesná firemná tabuľa): na dome sa objavil štít banky • výveska (vývesná tabuľa): pripnúť oznámenie na vývesku
3. p. stôl 1 4. p. pole 1
vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)
2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
štít, -u m.
1. druh starej obrannej zbrane slúžiacej ako kryt proti šípom, oštepom a mečom: okrúhly, podlhovastý š.; pren. Pod štítom dobrého otca nemôžeš si predstaviť moje sirotstvo (Vaj.) pod ochranou, pod záštitou.
● mať, zachovať si čistý š. byť čestný, statočný;
2. erb, címer, erbový znak: Aristid vyleštil zahmlený zemiansky štít. (Jégé)
3. vývesná firemná tabuľa: Firemné štíty zmenili ráz mesta. (Al.); štíty pyšných bánk (Lajč.);
4. časť strechy nad čelnou stranou domu, obyč. trojuholníkového tvaru;
5. čelná strana, stena (miestnosti al. niektorých bytových zariadení): š. chyžky (Kuk.); š. postele (Taj.);
6. vrchol (vysokého) vrchu, hory: skalnatý, strmý, vysoký š.; š-y Himalájí; Lomnický š.;
7. lek. snímkovanie zo š-u bez fotografovania;
8. zool. tvrdý kryt na chrbte niektorých chrobákov;
štítový príd.: š. múr; archeol. š-é spony
štít [štít, ščít] m 1. zbraň slúžiaca na krytie tela: starodawni nosili w swich ruku sstit a desku takowu, kterow se zastawowaly proti strelbe (TC 1631); parma: ssčit maly tatarsky; scutum: ssčit okruhly; clypeus: ssčit welky pessich (NP 17. st); štyt, zelezná čepice, meč a kopia zbrog geho bily (PT 1778); sstit medený prikriwal ramená jeho (BUDÍN 1780) 2. erbový znak, erb: nez ga mluwiem o rytirskem prirozeni a ne o tech, coz prisluchagj k mestskemu ssczytu (ŽK 1473); kterehosto erbu sstit jest vsseczken modre lazurove barvy, v tom sstitu prava ruka ssably vitaženu držy (KOTEŠOVÁ 1619 E); dalj sme mlinaru, cuo na dolneg brane stit zaprawuge, na geho strowu d 21 (KRUPINA 1734) 3. časť strechy nad čelnou stranou domu, obyč. trojuholníkového tvaru: Luptakowy od pobiganya stitu na pruosowny fl 2 (S. ĽUPČA 1664); abis ode dwerj nezabludil w tarnacyku se zastaw, a na prednj sstjt na dome pozry, potom klopag (KoB 1666); že nye dwermy, ale sstytom k Bete chodyl (P. ĽUPČA 1692); k rucanj stareho mlyna temer nagprw prygduce swedek hnedky hore štjtom wyssiel a dach z tohože mlyna zbigal (SUČANY 1750); tholus: sstjt, na kterém trámi ležá (KS 1763); na dome bil spadnuty celj štit (PUKANEC 1793) 4. kryt, ochrana, obrana; záštita: (Bože) tys me utočjste, ma skala, ma syla, sstit, schrana stala; (Bože) proti nepratelum bud sam stjtem nassym; krjž ten gest mug sstit w mem bogj (PoP 1723-24); (modlitba) a jak velys jasat, Panye, tich, chtoré povstávajú protziv mayci, ale ti, Panye, si stsítom okolo onych (RSP 1758); zdaliss newidiss (človeče), že on (Kristus) sstitem sweho bostwy dobre zaopatreny gest (SlK 1766-80); zarmutek gest sstyt, s kterym strely nepryteluw do nas hazane odhaname (MC 18. st); -ny, -ový príd k 3: pan Andreas Fabritius priwolil na to, abi tie grunti, yako sa guž založene nassly stati, ale strechu do dwora sweho, sstitowu, dopustiti nechtel (OČOVÁ 1741); w tomto stawany ay po sstitneg stene powlačze deszkamy oprawene (BYSTRIČKA 1742); stena w zahrade sstitna od bassti až na krag nižny (LEŠTINY 1747); tu lojtru na krčmu a na sstitnu strechu oprel (PUKANEC 1787); -ik, -ok [-ek] dem 1. k 1: urobil kluče y sstitiky (L. HRÁDOK 1688) 2. k 4: wezmete sstitek wiry, kterim byste mohly uhasity wssecky ssypy ohniwe nesslechetnyka (ŠV 1675)