Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

štít -u/-a m.

1. súčasť starej výzbroje určená na krytie tela: okrúhly, kovový š.;

pren. záštita, ochrana: živý š.

2. čo ju tvarom al. funkciou pripomína: ochranný š., zváračský š.; zool. tvrdý kryt na tele niekt. chrobákov (obyč. na chrbte)

3. erb

4. vývesná firemná tabuľa

5. stena nad čelnou stranou domu: drevený š., renesančný š.

6. čelná strana: š. postele

7. lek. röntgenový š. prístroj premieňajúci neviditeľné röntgenové lúče na viditeľné: snímkovanie zo š-u

8. vrchol (vysokého) vrchu: skalný, strmý š.; Lomnický š.

mať, zachovať si čistý š. byť bezúhonný, zachovať si bezúhonnosť; kniž.: vrátiť sa so š-om ako víťaz; byť na š-e byť porazený;

štítový príd.;

štítok -tka/-tku m.

1. zdrob. k štít

2. lístok, tabuľa, nálepka s menom, nápisom ap.: š. na dverách, na zošite

3. strieška na čiapke, šilt;

štítkový príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
štít ‑u/‑a m.; štítový

štít -tu pl. N -ty m.

-ít/30850 37.53: substantíva m. neživ. N+A sg. 2280 štít/1804 apetít/392 bigbít/58 lančmít/20 (2/6)

erb znak vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: šľachtický, rodový erbcímer: zemiansky címerštít: štít mesta Bratislavy


ochrana 1. starostlivosť o odvrátenie nebezpečenstva al. škodlivých vplyvov • zabezpečeniezábezpeka: ochrana, zabezpečenie, zábezpeka pred povodňou, požiaromprevencia (ochrana predchádzaním): ochrana pred chorobami, prevencia chorôb

2. prostriedok (osoba, zariadenie a pod.) na chránenie • kniž. záštitapren.: štítegida: byť pod ochranou, záštitou, egidou niekohohovor. ochranka (člen osobnej ochrany obyč. prominentnej osoby) • antikoncepcia (ochranné prostriedky pred počatím): mužská ochrana, antikoncepcia


ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbrannýchzried.: ochraniteľochraňovateľ (Mráz)strážca (kto stráži): strážca bezpečnostislang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkovkniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládežeochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvieratporučník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.)zástancaobhajcaobrancapren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštitaoporapren. štítkniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny


štít 1. p. erb, znak 3 2. p. tabuľa 2 3. p. vrchol 1 4. p. ochrana 2


tabuľa 1. predmet v tvare dosky z rozličného materiálu: mramorová, kovová tabuľatabla: kamenná tablatablicatabuľkatablička (menšia tabuľa): obločné tablice; tabuľka, tablička skla

2. doska na rozličné úradné a iné údaje: firemná tabuľa; na budove je pamätná tabuľaštítfirma (vývesná firemná tabuľa): na dome sa objavil štít bankyvýveska (vývesná tabuľa): pripnúť oznámenie na vývesku

3. p. stôl 1 4. p. pole 1


vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoriavrcholokvrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domovkončiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatiervrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadneštít (vrchol vysokého vrchu): skalný štítvrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlívršok: vršok borovicetemeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchusochorecsokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smrekavršiak (Zúbek)

2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastiavyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol pleskniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenitkulminácia: kulminácia napätiakniž. maximum (op. minimum): maximum teploty


znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúciečrta: povahové črtystránka: podstatná stránka javucharakter: charakter vedeckostiráz: romantický ráz operypovaha: povaha chorobyexpr. punc: dielo má esejistický punckniž. atribút: atribúty národazastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasykniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišielpríznak: objavili sa príznaky starnutiaprejav: prejav láskyvýraz: výraz vďakysvedectvo: horúčka je svedectvom chorobynáznak: náznaky zmenyznamenie: automobilizmus je znamením dobyznámka: ukázali sa známky nesúhlasusyndróm: syndróm hluchotyexpr. biľag (negatívny znak): biľag zradcukniž. symptóm: symptómy strachukniž. stigma: stigma menejcennosti

3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znaksymbol (výsostný znak): symbol mesta Žilinyerbcímer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címerštít: zemiansky štítemblémodznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznaktotem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znaksignál: svetelný signálnávesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znameniepokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobeniaznačka: turistické značkyoznačenie: označenie ulícznamienko: znamienko rovnostiznamenie: znamenie kríža

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

štít, -u m.

1. druh starej obrannej zbrane slúžiacej ako kryt proti šípom, oštepom a mečom: okrúhly, podlhovastý š.; pren. Pod štítom dobrého otca nemôžeš si predstaviť moje sirotstvo (Vaj.) pod ochranou, pod záštitou.

mať, zachovať si čistý š. byť čestný, statočný;

2. erb, címer, erbový znak: Aristid vyleštil zahmlený zemiansky štít. (Jégé)

3. vývesná firemná tabuľa: Firemné štíty zmenili ráz mesta. (Al.); štíty pyšných bánk (Lajč.);

4. časť strechy nad čelnou stranou domu, obyč. trojuholníkového tvaru;

5. čelná strana, stena (miestnosti al. niektorých bytových zariadení): š. chyžky (Kuk.); š. postele (Taj.);

6. vrchol (vysokého) vrchu, hory: skalnatý, strmý, vysoký š.; š-y Himalájí; Lomnický š.;

7. lek. snímkovanie zo š-u bez fotografovania;

8. zool. tvrdý kryt na chrbte niektorých chrobákov;

štítový príd.: š. múr; archeol. š-é spony

štít [štít, ščít] m
1. zbraň slúžiaca na krytie tela: starodawni nosili w swich ruku sstit a desku takowu, kterow se zastawowaly proti strelbe (TC 1631); parma: ssčit maly tatarsky; scutum: ssčit okruhly; clypeus: ssčit welky pessich (NP 17. st); štyt, zelezná čepice, meč a kopia zbrog geho bily (PT 1778); sstit medený prikriwal ramená jeho (BUDÍN 1780)
2. erbový znak, erb: nez ga mluwiem o rytirskem prirozeni a ne o tech, coz prisluchagj k mestskemu ssczytu (ŽK 1473); kterehosto erbu sstit jest vsseczken modre lazurove barvy, v tom sstitu prava ruka ssably vitaženu držy (KOTEŠOVÁ 1619 E); dalj sme mlinaru, cuo na dolneg brane stit zaprawuge, na geho strowu d 21 (KRUPINA 1734)
3. časť strechy nad čelnou stranou domu, obyč. trojuholníkového tvaru: Luptakowy od pobiganya stitu na pruosowny fl 2 (S. ĽUPČA 1664); abis ode dwerj nezabludil w tarnacyku se zastaw, a na prednj sstjt na dome pozry, potom klopag (KoB 1666); že nye dwermy, ale sstytom k Bete chodyl (P. ĽUPČA 1692); k rucanj stareho mlyna temer nagprw prygduce swedek hnedky hore štjtom wyssiel a dach z tohože mlyna zbigal (SUČANY 1750); tholus: sstjt, na kterém trámi ležá (KS 1763); na dome bil spadnuty celj štit (PUKANEC 1793)
4. kryt, ochrana, obrana; záštita: (Bože) tys me utočjste, ma skala, ma syla, sstit, schrana stala; (Bože) proti nepratelum bud sam stjtem nassym; krjž ten gest mug sstit w mem bogj (PoP 1723-24); (modlitba) a jak velys jasat, Panye, tich, chtoré povstávajú protziv mayci, ale ti, Panye, si stsítom okolo onych (RSP 1758); zdaliss newidiss (človeče), že on (Kristus) sstitem sweho bostwy dobre zaopatreny gest (SlK 1766-80); zarmutek gest sstyt, s kterym strely nepryteluw do nas hazane odhaname (MC 18. st); -ny, -ový príd k 3: pan Andreas Fabritius priwolil na to, abi tie grunti, yako sa guž založene nassly stati, ale strechu do dwora sweho, sstitowu, dopustiti nechtel (OČOVÁ 1741); w tomto stawany ay po sstitneg stene powlačze deszkamy oprawene (BYSTRIČKA 1742); stena w zahrade sstitna od bassti až na krag nižny (LEŠTINY 1747); tu lojtru na krčmu a na sstitnu strechu oprel (PUKANEC 1787); -ik, -ok [-ek] dem
1. k 1: urobil kluče y sstitiky (L. HRÁDOK 1688)
2. k 4: wezmete sstitek wiry, kterim byste mohly uhasity wssecky ssypy ohniwe nesslechetnyka (ŠV 1675)

štít
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) štít
G (bez) štítu
G (bez) štíta
D (k) štítu
A (vidím) štít
L (o) štíte
I (so) štítom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) štíty
G (bez) štítov
D (k) štítom
A (vidím) štíty
L (o) štítoch
I (so) štítmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠTÍT sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 35×, celkový počet lokalít: 11, v lokalitách:
NÁMESTOVO, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 10×;
KRUŠETNICA, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 NÁMESTOVO) – 8×;
DOLNÝ KUBÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN – 4×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 3×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
LÚČKY, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
ŽARNOVICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 1×;
TURANY, okr. MARTIN – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
VEČA (obec ŠAĽA), okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a že štíty et que les boucliers constituent
s vodiacimi štítmi a iné à panneaux et autres
štít pre tovary a služby écusson pour des produits et services
tepelné štíty a ich súčasti boucliers thermiques et leurs composants

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu