Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

šprihať nedok. expr. zlostne hovoriť, nadávať, očierňovať, hanobiť: š. do očí jedovaté slová, š. na vedúceho;

dok. šprihnúť -e -ú -hol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
šprihať ‑á ‑ajú nedok.

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovaťovrávaťexpr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinounactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvaťroznášaťrozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pijeexpr.: špiniťšpintaťšprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudífraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľaťprepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú hoexpr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajúnár. obsudzovaťklebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)

p. aj haniť


šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákomšvihaťplieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčomšľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičomexpr.: šibkaťpošibkávaťpošibávaťsvižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostombičovaťkniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokovnár. šmihaťexpr. šprihať: blesky šprihajúbiťudieraťbubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1


šľahať 1. niečím pružným, ohybným prudko pohybovať a obyč. aj udierať; prudko dopadať: šľahať dobytok korbáčom; dážď šľahal do tvárešvihaťšibať (miernejšie): švihá prútom vo vzduchu; pes šibe chvostom; šibať dievčence šibákomexpr. zried. šľahotať: plamene vysoko šľahocúplieskať (vyvolávať pritom prenikavý zvuk): plieskať korbáčom; vietor plieskal do oblokovbičovať (obyč. šľahať bičom): zajatca dali bičovať; dážď bičuje telokniž. mrskaťnár. šprihať: oheň, blesk šprihal

p. aj biť

2. prudkými pohybmi spracúvať, kypriť • trepať: šľahať, trepať bielky na sneh; šľahať, trepať šľahačku, smotanu

3. p. hádzať 1


šprihať 1. p. haniť, ohovárať 2. p. šľahať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

špirhať p. šprihať


šprihať (nár. i špirhať), -á, -ajú nedok. expr.

1. (čo, na koho, na čo, do koho, komu i bezpredm.) nepekne, zlostne o niekom, o niečom hovoriť, nadávať niekomu, ohovárať, haniť niekoho: Spoza plotov šprihajú nadávky. (Min.) Palkovič neznal inšie ako šprihať na Ľudovíta. (Hurb.) Nepostačí len šprihať na odrodilstvo. (Vaj.) Čože špriháš doňho? (Kuk.) Šprihá mu jedovato. (Heč.); žena špirhajúca na chlapov (Tim.);

2. nár. (bezpredm. i čím) šľahať, švihať: blesky šprihajú (Kuk.); Ohník šprihá ani had. (Hviezd.); žihadlami šprihá (Hviezd.); pren. šprihal očami (Švant.) krútil očami;

dok. šprihnúť


šprihnúť, -ne, -nú, -hol dok. expr.

1. (čo komu) zlostne niekomu niečo povedať: Vedel si šprihnúť pravdu pánom do očí. (Mor.)

2. nár. (bezpredm. i čím) šľahnúť, švihnúť: Vtom sprašťalo búrne, plam šprihol. (Hviezd.) Za ohradami výšin roj šprihol hviezd. (Hviezd.); pren. bás. Prudký vietor svieži šprihne bezvierou jak blatom. (Hviezd.);

nedok. šprihať

Morfologický analyzátor

šprihať nedokonavé sloveso
(ja) šprihám VKesa+; (ty) špriháš VKesb+; (on, ona, ono) šprihá VKesc+; (my) špriháme VKepa+; (vy) špriháte VKepb+; (oni, ony) šprihajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) šprihal VLesam+; (ona) šprihala VLesaf+; (ono) šprihalo VLesan+; (oni, ony) šprihali VLepah+;
(ty) šprihaj! VMesb+; (my) šprihajme! VMepa+; (vy) šprihajte! VMepb+;
(nejako) šprihajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor