špiniť nedok.
1. robiť špinavým, znečisťovať: š. dlážku, riad, š. si šaty
2. expr. haniť, ohovárať, očierňovať: š. pamiatku otca, š. na suseda
3. hovor. vypúšťať z tela výkaly
● pejor. š. (si) do vlastného hniezda znevažovať blízkych, vlastné prostredie; š. si ruky s niekým, niečím zapodievať sa s niekým, niečím nečistým, nedôstojným
// špiniť sa
1. spôsobovať si (nevedome) znečistenie, znečisťovať sa: nešpiň sa s tým blatom!
2. stávať sa špinavým: nosením sa šaty š-ia
3. expr. znižovať sa na niečo nečestné: nebude sa š. udávaním
špiniť -ní -nia (ne)špiň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.
špiniť sa -ní sa -nia sa (ne)špiň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo
kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovať • mútiť: kalí, múti vodu v studničke • znečisťovať • špiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky
2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľ • zried. hartovať • pren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu
3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziť • ničiť: neúspech kalí, kazí našu radosť • mariť • hatiť • narúšať • rušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých
mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom
2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
ohovárať úmyselne hovoriť nepravdu o niekom, niečom, šíriť klebety o niekom, niečom • osočovať • ovrávať • expr. očierňovať: ohovára ho, osočuje pred celou rodinou • nactiutŕhať (ubližovať na cti) • hovor. expr.: omaľúvať • roznášať • rozvláčať: omaľúva nás, kde môže; roznáša, rozvláča o ňom, že pije • expr.: špiniť • špintať • šprihať (hanlivo, so zlosťou): špiní, špince, šprihá na všetkých, na poriadnych ľudí • fraz. expr. otierať si jazyk (o niekoho) • expr.: omieľať • prepierať: klebetnice si ustavične oňho otierajú jazyk, omieľajú ho, prepierajú ho • expr. obrábať: ženy zasa kohosi obrábajú • nár. obsudzovať • klebetiť (o niekom) • kniž. insinuovať (neprávom upodozrievať) • hovor. škandalizovať (verejne ohovárať, vyvolávať škandál)
p. aj haniť
srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienok • konať veľkú potrebu • mať stolicu • vyprázdňovať sa • vyprázdňovať si črevá • klásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiť • ondieť • ondiať • hovor.: špiniť • špintať • expr.: fákať • hnusiť • hrub. sviniť: psy svinia v parku • trúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)
2. p. mrzieť, hnevať
špiniť sa 1. p. babrať sa 1 2. p. zaoberať sa
špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky
2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa
3. p. haniť
špiniť, -í, -ia nedok.
1. (čo) pokrývať, zanášať nečistotou, špinou, znečisťovať: š. podlahu, bielizeň; š. si šaty, topánky
● expr. š. si s niekým, s niečím ruky zaoberať sa, zapodievať sa s niekým (s niečím), koho (čo) možno z nejakého hľadiska označiť ako špinavého (špinavé);
2. (koho, čo, na koho, na čo) hanlivo o niekom, o niečom hovoriť, haniť, ohovárať, očierňovať: š. meno niekoho; Nech špinia, šliapu česť, trhajú sväté zväzky (Kuk.) Domovníčka špiní svätú pamiatku Fifiho. (Urb.) Dievčatá, nič to, že. aj vás tupia, špinia. (Fr. Kráľ) (Tankay) začal mu na ženu a na dcéru špiniť. (Jégé)
3. hovor. vypúšťať z tela výkaly: Mača iba špiní, aby za nim stále niekto s handrou chodil. (Švant.) [Prasa] špinilo do hniezda. (Taj.)
● pejor. špiní si do (vlastného) hniezda o človeku, ktorý nepekne rozpráva o svojich najbližších;
dok. k 1 zašpiniť, k 1, 2 i pošpiniť, k 3 vyšpiniť sa
|| špiniť sa hovor. expr. (s čím, s kým) znižovať sa k niečomu nečestnému, nedôstojnému, nevhodnému: Vysoké inštancie stratili by na svojej vážnosti, keby sa mali špiniť s každou maličkosťou. (Jil.);
dok. pošpiniť sa
špiniť [-i] ndk 1. robiť špinavým, znečisťovať: maculo: sspacjm, sspinjm, kaljm; sordido: sspjnjm, kaljm; spurcor: kaljm, sspinjm (KS 1763) 2. koho haniť, ohovárať niekoho: any nebude zlorečiti, láti, hanliwimi a potupnimi slowy bližniho swého sspiniti (SK 1697)