špina, -y, špín ž.
1. niečo špinavé, nečisté (napr. odpadky jedál, prach ap.), usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho, nečistota: dlážka zanesená špinou (Jaš.); Hádzali do nej [do vody] črepy, fľaše, až zhustla od špiny. (Žáry); pren. kydať, hádzať, váľať na niekoho, na niečo š-u osočovať, ohovárať;
2. expr. nemravnosť, nečestnosť, podlosť: mravná š.; V kúpe a predaji je vždy trochu špiny. (Žáry) V tom, čo robí, nie je krása, ani špina. (A. Mat.)
3. nečestný, nemravný, zlý človek, špinavec (obyč. nadávka): Otvorte! Nech vyjde tá špina! (Laz.) Keby som chcela byť taká špina ako Magát, tiež by som mohla dávať na vieru. (Jil.);
špinka1, -y, -niek ž. zdrob. expr. oslab.;
špinisko, -a str. i ž. zvel.