šperk -u m. ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov, klenot, skvost: zlatý, briliantový š.;
šperkový príd.
šperk -ku pl. N -ky I -kmi/-kami m.
šperk -u m. ‹n› ozdobný cenný predmet z drahých kovov al. kameňov, klenot, skvost: zlatý š.; rodinné š-y; odb. š-y (v zlatníctve) predmety z drahých kovov a kameňov (na rozdiel od klenotov) aj bižutéria;
šperkový príd.: tovar. š. kameň drahokam a polodrahokam
šperk ozdobný predmet zhotovený z drahých kovov al. kameňov: diamantový šperk; žena ovešaná šperkmi • skvost: starožitné skvosty • klenot: rodinné klenoty • drahokam (cenný minerál) • hovor. zlato: žena ovešaná zlatom • poklad (ukrývané šperky): korunovačný poklad
šperk, -u m. ozdobný predmet z drahých kovov a drahokamov, klenot, skvost: byzantský, bronzový, zlatý, briliantový š.; Na večeru prišli panie v hodváboch a šperkoch. (Jégé);
šperkový príd.: š-é puzdro na šperky; š-é výrobky šperky
šperk m ozdobný predmet z drahého kovu, klenot, skvost: comassor: roztrasam sperki (KS 1763); ornatus: ssperk (PD 18. st);