špendlík -a m. spínadlo obyč. majúce podobu ihly s hlavičkou: zatvárací š.; pichnúť sa š-om, pripnúť niečo š-om;
špendlíkový príd.: š-á hlavička;
špendlíček -čka m. zdrob. expr.
špendlík -ka pl. N -ky m.
špendlík -a m. ‹n›
1. spínacia pomôcka v podobe tenkého drôtika s hrotom na jednom konci a hlavičkou na druhom: vankúšik s ihlami a š-mi
2. zatváracia pružná spínacia pomôcka so zabezpečeným hrotom: zatvárací š.
3. ozdobná spona al. brošňa (na zapichovanie): granátový š.; š. do kravaty;
špendlíkový príd.: (malý ako) š-á hlavička
špendlík, -a m.
1. spínadlo obyč. majúce podobu ihly s malou hlavičkou: pichnúť sa š-om; poistný, zatvárací š.; Vagóny musel niekto odniesť. A ako? Veď to nie je špendlík- (Laz.) nie sú malé a ľahké; š. do kravaty ihlica
● expr.: vyskočí, akoby ho š-om pichol prudko, rýchlo; prepadol (-dla) sa, stratil(-a) sa ako š. v kope sena bez stopy; je ticho, že š. počuť spadnúť o veľkom tichu;
2. ovoc. druh slivky;
špendlíček, -čka m. zdrob. expr.
špendlík m nem 1. spínadlo v podobe ihly s malou hlavičkou: Szabo Janosskinho statku ssaczowanj: karuot cztworo, spendlikow cztworo, pet hrebenow; sspendlikow cztworo (ZVOLEN 1591); panny Folkussowskeg na sspendlyky dal som d 6 (MOŠOVCE 1648); wssecko, kdi potreby, sspendljky, hačykj, se zapjna (KoB 1666); v teg sskatuly strgeberne gomby a sspendliky a sedom kusow zbroge (JASENICA 1710); spina: sspendljk; spinter: zápina, sspendljk (KS 1763); kapucin prepasany z ostrim cilicium, to gest pasikem železnym ze sspendlikuw sprawenym (MK 18. st) 2. druh slivky: prunum cereum: sspendliky (VTL 1679); cerina pruna: spendliky (FO 1737); -ový príd k 2: prunorum cereorum: sspendljkowá gádra (TT 1745); -ček dem k 1: špendlyckou 5000 (P. BYSTRICA 1700); acicula: sspendlyček; modulus: sspendlíček (KS 1763)