špecifický príd.
1. príznačný pre niečo al. niekoho: š. charakter obdobia, š-é znaky, vlastnosti
2. odb. vyjadrujúci mieru fyz. al. tech. vlastností, merný: š-é teplo; š-á hmotnosť hustota;
špecificky prísl.: š. národné črty;
špecifickosť -i ž.
špecifický príd. ‹l›
1. príznačný, charakteristický pre niečo, pre niekoho, zvláštny, osobitý: š. ráz; š-é podmienky, vlastnosti; š. prípad; lek. š-é choroby s typickými príznakmi a priebehom
2. vyjadrujúci mieru fyzikálnych al. technických vlastností a i.; odb. merný: fyz. š-á hmotnosť; š. objem; š-é teplo; ekon. š-é clo stanovené pevnou sadzbou na jednotku tovaru podľa váhy, miery, počtu kusov a pod.;
špecificky prísl.;
špecifickosť -ti ž.: š. národnej kultúry
špecifický príd. príznačný pre niečo al. pre niekoho, vlastný niečomu al. niekomu: š. charakter Hviezdoslavovho verša; [Várszegi] jedlá triedil podľa ich špecifickej vône a chuti. (Letz); fyz. š-á hmota hmota objemu jednotky za danej teploty a tlaku; š-á váha váha 1 cm3 hmoty; š-é teplo ktoré treba na ohriatie 1 cm3 hmoty o 1 °C;
špecificky prísl. príznačne: Sovietsky film má špecificky sovietsky charakter;
špecifickosť i špecifičnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho špecifického, zvláštnosť, osobitnosť