šok -u m.
1. silný fyzický al. duš. otras: nervový š., utrpieť š.; lek. porucha krvného obehu: alergický š.; liečba š-om i pren. prudká zmena spoloč. al. ekon. vzťahov;
pren. ropný š. (umelo vyvolaná) prudká zmena na trhu s ropou
2. liečebná metóda (pri psychózach ap.): elektrický š.;
šokový príd.: š-á terapia i pren. umelo vyvolané prudké zmeny
šok šoku pl. N šoky m.
šok -u m. ‹a < f› lek.
1. silný fyzický al. duševný otras ako celková reakcia organizmu na náhly podnet nefyziologickej povahy, sprevádzaný prípadne poruchou hlavných funkcií organizmu: utrpieť š. (pri havárii); poúrazový, anafylaktický š.; pren. publ. ropný š. kríza vyvolaná náhlym nedostatkom ropy
2. umelo vyvolaný náraz, otras ako liečebná metóda: elektrický š.;
šokový príd.: lek. š. stav; š-á terapia
otras 1. prudký pohyb, silné zachvenie sa • otrasenie • záchvev (slabší otras): otras, záchvev, otrasenie zeme môže spôsobiť zosuv pôdy; otras mozgu • šok (duševný otras): pri havárii utrpela silný šok
2. p. zmena 1
šok p. otras 1
šok, -u m. lek. silný fyzický al. duševný otras organizmu spôsobujúci náhle (obyč. veľmi krátke) zastavenie všetkých životných úkonov: alergický š.; elektrický š.;
šokový príd.: š-á terapia