šošovica -e -víc ž.
1. strukovitá rastlina, bot. Lens
2. jej drobný okrúhly plod
3. jedlo pripravené z týchto plodov
4. hovor. materské znamienko
● predať, vymeniť za → misu š-e;
šošovicový príd.: š-á polievka;
šošovička -y -čiek ž. zdrob.
šošovica -ce -víc ž.
šošovica, -e, -vic ž.
1. vikokvetá rastlina pestovaná ako zelenina; jej plod; druh strukoviny: bot. š. kuchynská (Lens culinaris); zafír obložený vencom briliantov veľkosti šošovíc (Jégé); Pery sa zbehnú v malú šošovicu. (Kuk.) Jeho [chlapcova] tvár vyzerala akoby bol čert na nej šošovicu mlátil (Zúb.) rapavá.
2. jedlo pripravené zo šošovice: kuch. š. s vajcom
● expr. predať, zapredať koho, čo za misu š-e zradiť za hmotný zisk;
3. niečo podobné plodu šosovice;
šošovicový i šošovičný príd.: š-á polievka, š. prívarok zo šošovice; šošovicové pláne (Fig.) vysadené šošovicou; zool. nosatec šošovicový druh chrobáka;
šošovička, y, -čiek ž. zdrob.
1. malá šošovica;
2. hovor. malý, obyč. okrúhly hnedý fliačik na koži: Bola [Krista] mladá, s hnedou šošovičkou na pravom líci. (Urb.) Vedľa nosa tmavie sa čierna šošovička. (Gab.);
šošovičkový príd.
čačovica p. šošovica
čečevica p. šošovica
čočovica p. šošovica
šošovica [šošo-, šočo-, šešo-, šeše-, šečo-, šušo-, šučo-, čučo-] ž 1. bot strukovitá rastlina šošovica jedlá Lens esculenta, jej plody: czoskolvek muj nebosczyk otecz od Emricha kaupil: soczovicze, wyky, ovsa, a tak jine hospodarske veczy (SENICA 1545 E); jačmeňe čtvrtien 44, šocovice čtvrtien 4 (BOJNICE 1614 U2); wáry [:warne zbožj:] má struky, ktere zrna w lussčinach zawjragj, yako: hrach, bob, wykew a od tjch menssij ssessewice (OP 1685); pupawa warena a pita plinuti bricha stawuge, z ssossowicy warena čerwenau nemoc odhani (MT 17. st); hrach, ssussowica a gine tem podobne magi prj umenssowaný aneb zchodu mesice rosýwane bytj (NK 1717); smetani, mlieka, den 33, čučowitze sstwrtku, den 20 (ŽILINA 1720); legarium: bob, hrach, ssossowica (KS 1763); gissel Macek do Malacek sussovicu mlatit, cepi se mu polamali, mosel sa dom vratit (KC 1791) L. planá, poľná š. bot vika plotná, Vicia sepium: aphace: plana ssossowice (DQ 1629); ervum: polny ssossowica, wlčy wyka (KS 1763); vlašská š. bot mechúrnik stromový Colutea arborescens: colutea: wláská ssossowica (KS 1763); morská š. bot rastlina z rodu žaburinka Lemna: kde gest mnoho morskeg ssossowici, tam se dobre wichowagú (kačice) (PL 1787) 2. jedlo pripravené z týchto plodov: Krystus zgewil, že y pri stole negsme k pokrmum tak priwazanj, gako bychom gen kapustu, hrach, ssessowicu meli gest (SP 1696); unciusculum pulmentum: masnégssy kassa, ssossowica aneb hrach, ktery dobre pomastili (KS 1763); (Ezau) nawraťiwssí sa do domu welice hladní, kdi zbadal Gakuba mladssého brata geďícího ssussowicu, rékel (DS 1795); -ný príd: wečera sstedraki z obecnej muki a ssučzowičneg poliewky (ŽILINA 1724); lenticularis: ssossowičny, lentulus: ssossowičny; tudicula: kassowá warečka, ssossowičná (KS 1763); odešél Ezóp, nalál welky hrňec wodi, hoďil ňúter jedno šošowičné zrno a oheň pilňe okolo hrnca ohrnal, abi wrelo (BU 1795); malo sobe wažil nemudry Ezau, že prworozenstwa prawo za maličky pokrm ssossowicny gest zaprodal (SQ 1781 st); -ička dem k 1: lenticula: ssossowička, ssossowičné semeno (KS 1763); lenticcula: ssoczowiczka (VLS 18. st)
šušovica p. šošovica