škrečok -čka mn. N a A -y m. chrček: chovať š-a;
pren. expr. a) lakomec, hrabivec, skupáň b) vzrastom malý človek;
škrečí, škrečací príd.: š-ie sérum
*škrček → správ. škrečok
škrečok G a A -čka pl. N a A -čky m.
chrček 1. poľný hlodavec podobný myši • škrečok
2. p. krpáň
krpáň expr. nevyvinutý, zakrpatený človek • expr.: trpaslík (človek malej postavy) • zmok (slabý človek) • škrečok (vzrastom malý človek) • chrček (malý, obyč. zlostný človek) • skrček • skrčok • pejor.: zakrpatenec • krpec • chriašteľ (slabý, neduživý človek) • škriatok (malý človek) • nár. žgvor
lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec
škrečok 1. p. chrček 1 2. p. lakomec 3. p. krpáň
škrček, škrčok p. škrečok
škrečok (nár. i škrček i škrčok), -čka m. poľné zviera červenohnedej farby z radu hlodavcov, majúce vreckovité laloky na lícach: má tvár odutú ako š.; Nadul líca ako škrečok. (Kuk.); zool. š. obyčajný (Cricetus cricetus);
pren. expr. o zlostnom al. o lakomom a hrabivom človeku: Ty škrečok! Kde sa len berie v tebe toľká zlosť. (Skal.); povojnový škrečok (Lajč.);
pren. prezývka človeka nižšej postavy: Preto, lebo v chôdzi dobehúval dlháňov, škrečkom ho nazývali. (Skal.);
škrečací, -ia, -ie príd.: š-ie sérum
škrečok [-ek], čes kreček m poľný hlodavec s lalokmi na lícach zool škrečok obyčajný Cricetus cricetus: cricetus: kreček (NP 17. st); ranostág a sysel, y sskreček, y gassčérka a krčyce (KB 1757); arctomys: sskreček (KS 1763); x. pren nech sa oželá hrdlati hlasnýci a sskreckowe, ktery ubohu sprostu obec s tym omamigu, že sami oňy toliko čyre slowo Božj uča (PP 1734) táraj