škorica ž voňavé korenie zo sušenej kôry škoricovníka na prichutenie jedál: drahe korenj nektere su prespolnye, a nektere domace, gako pepr, ďumbyer, cicwar, sskorice (:wonna kuora:) (KoB 1666); wezmy za pol sskrupiny lapidis prunellae, to gest sanitrowych pagačkuow, sskorice za pol druheg sskrupiny, wssecko na prach drobny spraw (RT 17. st); cinnamomum: skorica (KS 1763); wino spolu warene s nimi (bylinkami) hoga hripawost a zmissane ze skoricow a hrebičkami tissj srdce klopany (PR 18. st)
L. biela š.: costus dulcis, seu cinamon album: bjlá skořice (TT 1745); -ový príd
1. pripravený zo škorice, prichutený škoricou, majúci chuť škorice: pre pana služneho skoricoweg wotky, d 20 (ŽILINA 1709); sal cinamomi: sskoricowá súl; syrup cinamomi: sskoricowy zoft (TT 1745); xylocinnamomum: skoricowé drewo et drahé kúrki skoricowé (KS 1763)
2. podobný škorici: cerweny (koral) nagwice w lekarstwy potrebuge se, ktery gest čerweny cely, ňe chrolkowaty, any wissčibrany a wuny ma lybu skorycowu, ten gest nowy a mocy užitečne (HL 17. st)
3. obsahujúci škoricu: laurus cinnamomum: sskoricowy strom (KrN 1795)
F. ty si (Mária), prawim, spanili stromek sskoricowy, nebo gako on tu a takowu moc a cnost w sobe ma, že tri kropege aneb krapky wodi z neho wichazagu, ktere se na zrnka obracagu (MS 1749)