škorec -rca mn. N a A -e m. spevavý sťahovavý vták živiaci sa hmyzom a drobným ovocím, zool. Sturnus;
škorčí príd.
škorec G a A -rca pl. N a A -rce m.
škorec, -rca, mn. č. -rce m. hmyzožravý vták žijúci v záhradách (často lieta v kŕdľoch); zool. š. obyčajný (Sturnus vulgaris);
pren. expr. malé dieťa: Na toho tamto škorca sa obrykujem. (Tim.)
špacírovať, špacírovať si i špacírovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. zastar. prechádzať sa: Špacíruješ ako na promenáde. (Vaj.) Roboty žiadnej nemáme, špacírujeme si po uliciach. (Laz.); iron. V najväčšom úpeku môže pešo domov špacírovať (Jégé) ísť, kráčať. spaček1, správ. škorec
špak1, správ. škorec
škorec [-(v)o-] m spevavý sťahovavý vták, živiaci sa hmyzom a drobným ovocím, často lietajúci v kŕdľoch zool škorec obyčajný Sturnus vulgaris: sskorce w hromade, ale bez poradku lyecu (KoB 1666); sturnus: skworec (GU 1793); spewawj ptácy: sspaček - sskorec, drozd, stehljk, sláwjk, strnádka, též pták, genž krawám mléko wysáwá (BH 1798); sturnus: skorec (HD 1706-07) P. atpn Sskorecz Jano (v Krásnej Vsi 1555 U1)