škola, -y, škôl ž.
1. ústav, inštitúcia na vychovávanie a vzdelávanie (obyč. mládeže): chodiť do š-y, navštevovať š-u; Základná deväťročná škola v Málinci; jednotná š. školský systém poskytujúci jednotné vzdelanie pre všetku mládež; základná deväťročná š. (ZDŠ) jednotná škola pre mládež do 11 rokov (škola prvého cyklu); stredná všeobecnovzdelávacia š. (SVŠ) výberová stredná škola (trojročná) pre žiakov, ktorí skončili ZDŠ (škola druhého cyklu); odborné š-y (napr. stavebná, elektrotechnická); hudobná š.; vysoké š-y; materská š- pre deti od 3. do 6. roku; závodná š. práce odborné doúčanie pracovníkov výrobných podnikov; večerná š. umožňujúca pracujúcim doplniť si kvalifikáciu školským vzdelaním; tanečná š. kurz spoločenských tancov; štátna, cirkevná š. (v minulosti) podliehajúca štátnej, cirkevnej správe; chlapčenská, dievčenská š. (najmä v minulosti) školy, v ktorých sa vyučovali len chlapci al. len dievčatá; ľudová, národná š. v minulosti školy s podobnou učebnou náplňou ako v prvých piatich ročníkoch terajšej ZDŠ; meštianska š. v minulosti škola s podobnou učebnou náplňou ako v terajšom 6—8. ročníku ZDŠ; nedeľná š. druh starších ľudovýchovných škôl;
2. budova, v ktorej sa vyučuje, v ktorej je umiestená inštitúcia na vychovávanie a vzdelávanie: stáť pred š-ou
● hovor. chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie;
3. hovor. vyučovanie, vyučovacie hodiny, vyučovacia činnosť: Prišlo písmo z Vlčína, že sa škola začína. (Bedn.) Jej chlapec do týždňa i štyri dni zamešká školu. (Tim.) Po škole zídu sa deti a zamestnávajú sa vecami, o ktoré majú záujem. (Jes-á)
● hovor. byť po š-e ostať v škole po vyučovaní z trestu;
4. hovor. výchova, poučenie, cvik, životné skúsenosti: Uznával, že má z mesta celkom odlišnú školu, než v akej doteraz haviari odrastali. (Hor.) Trochu ma mrzelo, že sme Tomáša pustili do roboty, ale teraz si myslím, že to bude preňho dobrá škola pre život. (Zúb.) Búrlivý život, cesty krajinami, to bola dobrá škola pre revolucionára. (Štítn.)
5. hovor. štúdium, vzdelávanie: vyjsť, vychodiť š-u ukončiť školské vzdelanie; poslať, dať niekoho do škôl;
6. učebná metóda, spôsob učenia (najmä hudby); učebnica, obyč. hudby: klavírna, husľová š.;
7. stúpenci istého filozofického, vedeckého al. umeleckého smeru: Heglova idealistická š., Štúrova literárna š.;
školička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.