škola -y škôl ž.
1. výchovno-vzdelávacia inštitúcia; jej budova: materská, základná, vysoká š.; cirkevná, súkromná š.; základná umelecká š.; chodiť do š-y; postaviť š-u
2. hovor. vyučovanie (význ. 1, 2): dnes nie je š.; byť, zostať po š-e za trest po vyučovaní
3. výchova (význ. 1, 2), poučenie, životné skúsenosti: tvrdá š., mať dobrú š-u
4. hovor. štúdium (význ. 2), vzdelávanie: poslať syna do škôl
5. učebná metóda; učebnica (obyč. hudby): husľová, klavírna š.
6. stúpenci istého filoz., ved., umel. smeru: Hegelova, Štúrova š.
● chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie; š. života činnosť, prostredie, kt. poskytuje potrebné skúsenosti; vyjsť š-u vychodiť;
školský príd.
1. k 1, 2: š. rok, š. dvor; š-í bratia rehoľa venujúca sa výchove mládeže
2. názorný, jasný: š. príklad;
školstvo -a s.
1. organizácia, systém škol. výchovy: štátne, cirkevné š., ministerstvo š-a
2. hromad. školy: učňovské, poľnohospodárske š.;
školička -y -čiek ž. zdrob. expr.
stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi
škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia
2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci
3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium
štúdium navštevovanie školy vyššieho typu: univerzitné štúdium; bol na štúdiách v zahraničí • hovor. škola: poslať syna do škôl
výchova cieľavedomé a sústavné pôsobenie na duševný a telesný rozvoj človeka, obyč. mladého: mravná výchova človeka, mimoškolská výchova mládeže • zastar. edukácia (Stodola) • škola: mať dobrú školu • expr. drezúra (prísna a jednostranná výchova) • pejor. dril (bezduchá výchova)
vyučovanie vyučovací proces: vyučovanie fyziky, moderné metódy vyučovania • výučba • menej vhodné výuka: spájať výučbu s výchovou; výuka dejepisu • školenie • vzdelávanie (vyučovanie, obyč. v kurzoch): odborné školenie, vzdelávanie • hovor. škola: dnes nie je škola
škola, -y, škôl ž.
1. ústav, inštitúcia na vychovávanie a vzdelávanie (obyč. mládeže): chodiť do š-y, navštevovať š-u; Základná deväťročná škola v Málinci; jednotná š. školský systém poskytujúci jednotné vzdelanie pre všetku mládež; základná deväťročná š. (ZDŠ) jednotná škola pre mládež do 11 rokov (škola prvého cyklu); stredná všeobecnovzdelávacia š. (SVŠ) výberová stredná škola (trojročná) pre žiakov, ktorí skončili ZDŠ (škola druhého cyklu); odborné š-y (napr. stavebná, elektrotechnická); hudobná š.; vysoké š-y; materská š- pre deti od 3. do 6. roku; závodná š. práce odborné doúčanie pracovníkov výrobných podnikov; večerná š. umožňujúca pracujúcim doplniť si kvalifikáciu školským vzdelaním; tanečná š. kurz spoločenských tancov; štátna, cirkevná š. (v minulosti) podliehajúca štátnej, cirkevnej správe; chlapčenská, dievčenská š. (najmä v minulosti) školy, v ktorých sa vyučovali len chlapci al. len dievčatá; ľudová, národná š. v minulosti školy s podobnou učebnou náplňou ako v prvých piatich ročníkoch terajšej ZDŠ; meštianska š. v minulosti škola s podobnou učebnou náplňou ako v terajšom 6—8. ročníku ZDŠ; nedeľná š. druh starších ľudovýchovných škôl;
2. budova, v ktorej sa vyučuje, v ktorej je umiestená inštitúcia na vychovávanie a vzdelávanie: stáť pred š-ou
● hovor. chodiť poza š-u svojvoľne vynechávať vyučovanie;
3. hovor. vyučovanie, vyučovacie hodiny, vyučovacia činnosť: Prišlo písmo z Vlčína, že sa škola začína. (Bedn.) Jej chlapec do týždňa i štyri dni zamešká školu. (Tim.) Po škole zídu sa deti a zamestnávajú sa vecami, o ktoré majú záujem. (Jes-á)
● hovor. byť po š-e ostať v škole po vyučovaní z trestu;
4. hovor. výchova, poučenie, cvik, životné skúsenosti: Uznával, že má z mesta celkom odlišnú školu, než v akej doteraz haviari odrastali. (Hor.) Trochu ma mrzelo, že sme Tomáša pustili do roboty, ale teraz si myslím, že to bude preňho dobrá škola pre život. (Zúb.) Búrlivý život, cesty krajinami, to bola dobrá škola pre revolucionára. (Štítn.)
5. hovor. štúdium, vzdelávanie: vyjsť, vychodiť š-u ukončiť školské vzdelanie; poslať, dať niekoho do škôl;
6. učebná metóda, spôsob učenia (najmä hudby); učebnica, obyč. hudby: klavírna, husľová š.;
7. stúpenci istého filozofického, vedeckého al. umeleckého smeru: Heglova idealistická š., Štúrova literárna š.;
školička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) škola; (bez) školy; (k) škole; (vidím) školu; (hej) škola!; (o) škole; (so) školou;
(dve) školy; (bez) škôl; (k) školám; (vidím) školy; (hej) školy!; (o) školách; (so) školami;
škola ž lat/gr 1. vzdelávacie zariadenie, inštitúcia na vyučovanie, učenie sa niečomu, na výchovu a vzdelávanie: na fare byl pry obedie Apollo z Kassparom Chorwatom, ktery tu ditkj w sskole czwyczil žilina 1586 ya som do sskoly w Trencžyne chodyl trenčín 1613; museum: sskola np 17. st; auditorium: sskola aneb učjcé mjsto paedagogium: sskola ks 1763; zaci w sskolach mudrost umenj nedostawagj káz 18. st; gest sskola na naučenj čtnosťúw ustanowená blr 18. st 2. učenie sa, vyučovanie: welice hressy otec, gestly mu (dieťaťu) sekeru misto knihy a pera do ruky dawa a od sskoly ho odtrhawa co 17. st; ex professo scholarum hostis est: any sam netagj, že nemiluge sskoli ks 1763 3. jej budova a trieda: kupily na sskolu ssyndlya, fl 4, d 50 krupina 1706; dal sem, čuo obloky popraoval do sskoly, d 4 pukanec 1724; pren náb swet tento ge gak negaka sskola, w ktereg stworene wecy učy Boha poznawat pp 1734; chcem ga w tento nastawagicy swaty čas mogich pobožnich posluchačuw uwesty do sskoly oprawdiweg lasky, ktereg Syn Boha žiweho a Spasitel celeho sweta, Kristus z nebe dolu na zem stupil kp 18. st viera, Kristovo učenie o Ježišova, Kristova š. cirkev: do sskoli, do sskoli, posluchači laskawi, nie do sskoli swetskeg, ale do sskoly Krystoweg ms 1758; newjte-li, co žádost a záwist přednosti obyčegně pusobj, gdete toliko do sskoli Ježjssowé, tak tomu porozumjte stn 1785; uhorská š. škola s maďarským vyučovacím jazykom: Cžyfary Boldižara pak take gsem od detinstwa wychowal, držel gsem ho pilne k sskolam, dawal gsem ho y do vherskeg sskoly zvolen 1632; šermiarska š. škola s výučbou šermu: ssermjry a bitcowe w ssermjrsskeg sskole potjkagj se kob 1666; pospolitá š. základná, všeobecnovzdelávacia škola: z pospolitjch sskol, do kterjch mame pjlne chodit, po stupnjch bjwame pomikowanj do wetssjch sskol kob 1666; vysoká š. škola na dosiahnutie vyššieho vzdelania: včitelúm aneb který dokonali wysoké sskoly: wysoce včený pane lu 1775; lyceum: wysoká škola ks 1763; tato knisska od welebneho bratra, knaza radu gezuwitow, profesora w wysokeg sskole ordinarneho a wihlaseneho usporadana gest et 18. st; dobrá š. poučenie niekoho: než daly su mu (synovi) predne ostre naučeny, yak powedane, dobru sskolu s. ľupča 1605; chodiť za š-u vynechávať vyučovanie: za sskolu nikdy nechodjwegte rpm 1795; š. kríža náb krížová cesta, utrpenie: učjme se tu, že staw manželsky gest oprawdjwa sskola križe cs 18. st; židovská š. nábožné zhromaždenie židov k modlitbám, synagóga: a wessel zase do sskoli židówskég a byl tam člowék magycy ruku uschlú kb 1757; y on zagiste negprweg kazal w sjnagogy a w sskole zydowskeg slowo božj a potom ssel do domu knižete farizegskeho, abi gedel chleb cs 18. st • kdo rad často sskolu menj, pozde prichazy k umenj sin 1678 o neskorom poznaní; kdo bez knihy chody do sskoly, hody se potom past woly se 18. st 4. filozofický, umelecký smer, jej stúpenci, predstavitelia: stoa: athénska sskola ks 1763; gmeno domu wladatele: sskoly augustinskeho wiznanj prešov 1784; s. Augustus y gine sskoli to wigadrugu, kdiž rozdelugu czlanek wyri na tri stranky sj 18. st 5. záhradný al. lesný pozemok určený na vypestovanie ovocných al. lesných stromov zo semena al. iných úžitkových rastlín: o štepná š. štepnica: seminarium: sstepna sskola ap 1769; škôlka dem k 1: ga sem na tem oknye bil, ktere sluzy do placzu wedle sskolkj, issel sem pro husle do sskolky ilava 1646; za sskolkou w komorcze nozdrkovce 1652; na sskolcze dwere; pre sskolku do komory s. l. 1678 k 5: o priesadná, stromová š. štepnica: o zasatich a presadnich školkách, co zde pomerkowáno biti má; kdi ge negprjhodnegi slabé stromčeki do stromowé školki sadit?; (stromčeky) s welku pozornosti wibrat a ze skolki do stromowe wetšj školi wisadit mame razem hranovnica 18. st