škodlivý príd. spôsobujúci ujmu, škodu; ničivý, zhubný: š. hmyz, š-é účinky, výpary; zdraviu š-á látka; mať š. vplyv;
škodlivo prísl.;
škodlivosť -i ž.
škodlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivý • neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba • škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus • nedobrý • kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv • neradostný • neutešený • zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená • nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností • nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem • nevýhodný • nevhodný • nevyhovujúci • neželateľný • nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv • nelichotivý • neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá • záporný • negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažký • expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti • pren. macošský
ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosný • pustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetra • škodlivý • zhubný • zastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratný • rozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné sily • prudký • dravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd rieky • zničujúci • zdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyv • drvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlov • zastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský) • zried.: svetoborný • borivý
škodlivý ktorý pôsobí nepriaznivo, nežiaduco; ktorý spôsobuje (hmotnú) škodu (op. neškodný) • ničivý • zhubný • nezdravý • odb. patogénny (zdraviu škodlivý): mračná škodlivých, ničivých, zhubných výparov; choroby vyvolané škodlivým, nezdravým, patogénnym prostredím • jedovatý • otravný • odb. toxický: jedovaté, otravné látky; toxický odpad výroby • kniž. skazonosný • záškodný • zastaráv. škodný: úrodu zničili skazonosné kobylky; záškodný, škodný hmyz spôsobil obrovské straty • nepriaznivý (op. priaznivý, blahodarný) • kniž. neblahý • zlý • negatívny: nepriaznivý účinok liekov; neblahý, zlý, negatívny vplyv nemocničnej liečby na psychiku • neužitočný (škodlivý z politického, ideologického, etického a pod. hľadiska): neužitočné názory
škodlivý príd. spôsobujúci, zapríčiňujúci ujmu, neprospech, škodu; majúci zhubný, ničivý účinok: š. hmyz, š. človek, š. vplyv, š-é zvieratá, š-é výpary;
škodlivo prísl.: pôsobiť š.;
škodlivosť, -ti ž.: š. fajčenia
škodlivý príd kt. škodí, ubližuje, spôsobuje škodu, ničivý, nepriaznivý: aby teg strane sskodlywie boly a na toto zgednany oby strany magy sobe nowy lyst zgednaty (L. JÁN 1480 SČL); gest proty poradku a každemu czechu uznawa se bity sskodliwe, kdy giny obchodnicy se prymiessugj w kupie remeselnikuw (TRENČÍN 1579); pred smrty strassliwu, hodinu sskodlywu, kdo muze se ukritj (BV 1652); česnek a orech wlaskj, hrusska, redkew, zahanegj ged sskodliwy (MBF 1721); nohi magu (rozpustilí mládenci) ku tancom a ku sskodliwemu tuleni (GK 1779); odstup od nesslechetneho a odstupga od tebe zle a sskodliwe weci (SJ 18. st); pochlebowany ačkoliw sskodliwe gest, usskoditj predce žadnemu nemuže, krome tomu, ktery ho prigima a s nym se obweseluge (MC 18. st); -e prísl: incommode: sskodliwe; (KS 1763); (škoda) abys w hrychoch čas drahi žywota tweho skodliwě utracal (CDu 18. st); -osť ž spôsobovanie straty, škody, zhubnosť, ničivosť: Istrya ne welmy ludna pro sskodlywost powetry (KrP 1760); dané mu gest lekárstwý, které bi pozustávagícú gessťe sskodliwosť z celku wihnalo (BR 1785); su ty hrjsnicy, ktery pred Bohom nebaly sa a nehanbily hressity a zle robity, zatim pri sweg spowedy pre hanbu a skodivost (!) taga swe hrijchi (MiK 18. st)