Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská

škoda1

I. -y škôd ž.

1. hmotná al. iná strata spôsobená poškodením, znehodnotením niečoho: hospodárska š., vojnové š-y, š-y na majetku, na životoch, na zdraví; zapríčiniť, spôsobiť, nahradiť š-u

2. strata, ujma, nevýhoda, neprospech, op. osoh: robiť niečo na vlastnú š-u

byť na š-u, robiť š-u škodiť

narobiť viac š-y ako osohu urobiť niečo zle; učiť sa na vlastnej š-e;

škodový príd.: š-é poistenie

II. škoda vetná prísl.

1. vyj. ľútosť nad niekým, niečím al. nad (ne)uskutočnením nejakého deja: š. by ho bolo, š. každej koruny; š., že neprišiel; expr. škoda-preškoda, že odišiel

2. vyj. zbytočnosť istej činnosti: š. sa namáhať, š. hovoriť

expr. š. nohy (topánky) drať nehodno sa unúvať; š. reči je to zbytočné


škoda2 -y ž. auto zn. Škoda

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
škoda vetná prísl.
škoda ‑y škôd ž.; škodový
škoda ‑y ž. (auto zn. Škoda)

strata 1. zmenšenie čo sa týka množstva, rozsahu; stratenie, ubudnutie niečoho: strata energie, sílúbytok: zaznamenať úbytok na váhe, úbytok zásobškoda (hmotná al. iná strata): vojnové škodyujma: utrpieť finančnú ujmuúhona: prežiť niečo bez úhony

2. p. smrť 1


škoda1 hmotné al. iné poškodenie (op. osoh): vojnové škody; škoda na majetku, na zdraví; nahradiť škoduujma: utrpieť finančnú ujmustrata: materiálna, morálna strataneprospech: urobiť niečo na niečí neprospech, na niečiu škodunevýhoda (nepriaznivá okolnosť): z celej veci plynú iba nevýhodyúhona obyč. v spoj.: bez úhony


škoda2 1. vyjadruje ľútosť nad niekým, niečím al. nad neuskutočnením či uskutočnením nejakého deja • expr. škoda-preškoda: škoda, škoda-preškoda, že sa nevrátil

2. vyjadruje zbytočnosť istej činnosti • nehodno: škoda, nehodno sa nad tým rozčuľovaťnestojí za tonevyplatí saneoplatí sa: nestojí za to sa tak namáhať; nevyplatí sa, neoplatí sa ho presviedčaťzbytočne: zbytočne sa s ním hádať

3. p. žiaľ


výdavok obyč. mn. č. vynaložené peniaze: osobné, štátne výdavky, výdavky na školstvotrovy: súdne trovy, ísť niekam na vlastné trovyútraty: robiť si útratynáklady: životné nákladysubšt. výlohy: organizačné výlohymenej vhodné. výdajehovor. cech: zaplatiť celý cechnár. útrovypren. expr. škoda: nerobte si škodu


žiaľ2 vyjadruje poľutovanie, ľútosť, sklamanie • žiaľbohubohužiaľ: žiaľ, žiaľbohu, nikto mu neprišiel na pomoc; bohužiaľ, zásoby sa už minulinanešťastie, pís. i na nešťastie: nanešťastie boli tam aj jeho rodičiaškoda: škoda, mali ste sa ponáhľaťfraz. ľutujem: ľutujem, prišli ste neskorofraz. nič sa nedá robiť: nič sa nedá robiť, budete musieť prísť zajtra

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

škoda1, -y, škôd ž.

1. hmotná strata spôsobená poškodením, znehodnotením niečoho, najmä majetku (zried. i tela); znehodnotenie nejakej veci: hmotná š., vojnové š-y; š. na majetku; š. na životoch, š. na zdraví; náhrada š-y; š. spôsobená živelnou pohromou, ohňom, suchom, mrazom; zapríčiniť, urobiť. spôsobiť š-u, nahradiť š-u; zachovať, zachrániť niečo od š-y; ľud. zabehnúť do š-y (o statku, hydine ap.) urobiť škodu na úrode;

2. nevýhoda, neprospech, ujma: robiť niečo na vlastnú š-u; byť na š-u niekomu, niečomu; hovor. narobiť viac š-y ako osohu o zlej, nesvedomitej práci, na ktorú sa dopláca; Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie. (prísl.);

škodový príd. odb.: š-é zábrany, š-é poistenie


škoda2 (expr. i škoda, preškoda) vetná prísl.

1. (koho, čoho) vyjadruje ľútosť, poľutovanie nad niekým, nad niečím, nad zlým stavom niekoho al. niečoho: Aká je ho škoda. toho tvojho zurvalca. (Kuk.) Škoda každého vojaka. (Stod.) Škoda bolo každej chvíľky. (Urb.) Ej, škoda, preškoda tých dievčeniec, že nie sú doma. (Tim.)

2. (so spoj. že i bez spoj.) vyjadruje poľutovanie nad uskutočnením al. neuskutočnením nejakého deja: Škoda, že nejdete. (Kuk) Škoda. že nie som stolár. (Tomašč.) Škoda, zradca unikol. (Stod.) Škoda, preškoda, že mi ich nepovedal za celých posledných desať rokov. (Zgur.)

3. (s neurč.) vyjadruje, že je zbytočné. že sa neoplatí konať činnosť vyjadrenú neurčitkom; neoplatí sa, neoddá sa: Škoda rozísť sa dobrým ľuďom. (Vaj) Škoda piť čaj. (Žáry)

Morfologický analyzátor

škoda podstatné meno, ženský rod

(jedna) škoda; (bez) škody; (k) škode; (vidím) škodu; (o) škode; (so) škodou;

(tri) škody; (bez) škôd; (k) škodám; (vidím) škody; (o) škodách; (so) škodami;

škoda
I. ž strata, ujma, záhuba, skaza, bieda, poškodenie: ma tu sskodu platiti podle prawa; o sskodach, coz dobytek ucini, tu sskodu ma trpeti ten, ci gest dobytek žk 1473; powetri welike sskody učinilo nižná 1635; zdaleka domov se nawracegjcyho zdraweho a bez sskodj z radosti te prigmu twogj kob 1666; pod Zamockou ulicou temer w každem dome palenčena krčma, co nam gest toto k nasseg welikeg prekassky a sskode s. ľupča 1747; lidé neweda, čo gim na osoh aneb na sskodu gest abc 1786
o ale nam se to nezdalo, aby nass spolusused, jsucz spravedlivy, v sskodie zuostal beckov 1508 sčl mal škodu; vziať š-u, š-y utrpieť ujmu, stratu, vyjsť nazmar: gestli ten porub od trech let restanzie donatiu k rukam mim nedate, ze wezmete skodu skerze birssagy príbovce 1566 kl; a wsseczko se wam zaplatj, y hrach, y žjto, sskodj nicz newezmete trenčín 1596; priviesť, prinášať do š-y do záhuby, spôsobovať biedu, ujmu: abi žaden dohanu kurity se nedopusstal, skrze ktereho kureni gazduw gsu se wipalily a do sskodi lidi priwiedli s. ľupča 1716; proto gak sobe, tak y ditky me do škody prinasel, gak y snadno by preukazaty mohel benice 1742 činiť, delať š-u, š-y, dopúšťať š-u na š-u škodiť: wssakze gy nassy susedy gesste kupugy ay wassy, ale ze by nassy czasto tam chodetze, mne w zahrade sskodu nedelaly štiavnička 1588; tuto moc cini wino, ale kdi se neporadne užiwa, toliko cini sskodi vk 1764 navrátiť š-u pomstiť sa: cladem reddere: sskodu, porážku zas nawrátiti, odplatiti, se pomstiti wu 1750; náb Marya, která bez bolesti, bez sskodi pannenstwá porodila sy nám spasytele blr 18. st
• bezpecnost zly gest host, prinassy sskody dost bv 1652; kdo nic nema, sskody se nebogj; kdo ma sskodu, ma posmech sin 1678; zwyklost druhe prirozenj, zrjdka se bez sskodj menj mbf 1721; kratki gazik ge k užitku, dluhi bywa k sskode gv 1755
II. vetná prísl vyjadruje poľutovanie, že niekto al. niečo trpí nejakú ujmu, stratu: prazny by naklad byl, sskoda by i prace bylo bardejov 1555; hlawnemu ritirj, slawnemu maliry sskoda pracy zadržat bv 1652; škoda ťa, Jánošík, že tvé kapitánstvo již musíš zložiti, i tvé silné vojsko asl 1781; škoda ťa, šuhajko, že za vodu bývaš, voda lávku vzala, už k nám nechodíváš ad 1786

Škoda_1 Škoda Škoda_2 Škoda Škoda_3 Škoda
škoda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) škoda
G (bez) škody
D (k) škode
A (vidím) škodu
L (o) škode
I (so) škodou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) škody
G (bez) škôd
D (k) škodám
A (vidím) škody
L (o) škodách
I (so) škodami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠKODA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 599×, celkový počet lokalít: 154, najčastejšie výskyty v lokalitách:
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 40×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 29×;
DOLNÁ KRUPÁ, okr. TRNAVA – 26×;
KÚTY, okr. SENICA – 25×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 23×;
BYSTRIČANY, okr. PRIEVIDZA – 16×;
SENICA, okr. SENICA – 16×;
BOJNIČKY, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 12×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 11×;
ZADNÉ HALNY (obec BREZNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 11×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor